S Ivanom Schranzom sa spája množstvo pamätných momentov, ktoré sme so Spartakom prežili počas uplynulých desiatich rokov. Prišiel v 18 rokoch počas zimnej prestávky, keď sa Spartak zapojil do boja o titul. Bol priamym účastníkom pamätného zápasu v Prešove, kde sa výrazne pričinil o záchranu, no a zažil tiež prestavbu štadióna. V reprezentácii do 21 rokov patril k silnej generácii a spoločne s Dobrivojom Rusovom zažili nešťastný barážový zápas v Taliansku. Na našu veľkú radosť si v predošlých mesiacoch pripísal aj prvé štarty v seniorskej reprezentácii. Dlhé obdobie bol Ivan súčasťou Spartaka a patril medzi obľúbencov trnavských fanúšikov, vrátane nás. Preto sme veľmi radi, že nám Ivan venoval čas pre tento krátky rozhovor.
Ivan, viete popísať okolnosti, za akých sa v zime 2012 rodil prestup do Trnavy? Kto sa o to zaslúžil a kto z Trnavy Vás vtedy oslovil?
Samozrejme, v Petržalke som začal myslím v 16tich hrávať mužskú súťaž a pomaličky sa mi podarilo celkom slušne zapadnúť a chytiť sa svojej šance. Po roku a pol v tejto súťaži som cítil, že by som sa chcel posunúť vyššie a skúsiť ligový tím. Najprv prejavil záujem AS Trenčín a vyzeralo to tak, že by som tam mohol zakotviť, ale nejak z toho nakoniec padlo a ozval sa Spartak, čo mi dávalo po viacerých stránkach väčší zmysel a rád som tú ponuku prijal. Kto konkrétne ma oslovil si už nepamätám, viem že ma oslovil vtedy môj agent, že je taká možnosť a ja som ju rád využil.
Ivan, pri Vás sa často rieši, či ste viac krídelník alebo útočník. Na akej pozícii sa cítite najlepšie?
Ja som celú mladosť hrával viac menej na pozícii útočníka, dokonca ešte prvú sezónu v Petržalke som tam odohral a potom ma, myslím Norbert Hrnčár, začal skúšať na kraji. Každopádne, vždy som sa aj ako krajný hráč často tlačil do šestnástky a do zakončenia, čiže nikdy som sa nevnímal ako nejaký typicky krajný hráč. Skôr niečo také medzi klasickým útočníkom a krídelníkom, skrátka vždy ma to ťahalo na hrot a za obranu a nie veľmi držať čiaru. Ale aby som odpovedal na otázku, posledný rok, možno dva, som toho odohral viac na hrote a cítim sa tam momentálne asi lepšie.
Ako si spomínate na prvé sezóny v Trnave? Čo bol z Vášho pohľadu hlavný dôvod, že mužstvo, ktoré bolo v hre o titul, sa v ďalšej sezóne dostalo do bojov o záchranu?
Tak prvá polovica sezóny bola fantastická, ja som si pripísal svoje prvé štarty a prvý gól v poslednom zápase v Nitre, v ktorom ešte žila šanca na titul. Šliapali sme výsledkovo cely čas a šťastie nám išlo naproti, nakoniec to o kúsok nevyšlo, ale sezóna to bola skvelá. Tú druhú by som rozdelil na takú osobnú a tímovú. Z tímového hľadiska sme nezachytili úvod súťaže a počas predkôl Európskej ligy nám utekali ligové zápasy, ktoré sme nezvládli, ale mám pocit, že sme si verili, že to doženieme neskôr. No ako sme v tabuľke klesali, tak vlak nám odchádzal. Bolo to čoraz ťažšie a potom sme upadli už do takej krízy, že sme v tej sezóne naozaj trápili až dokonca. Na druhú stranu som začal pravidelnejšie hrávať, hlavne po príchode trénera Petra Zelenského. Tým, že ma poznal z B tímu, som začal cítiť jeho dôveru a mne sa začalo dariť. Povyhrávali sme nejaké zápasy a mne sa podarilo streliť par gólov.
Spomínate si na posledný zápas záchranárskej sezóny v Prešove? Náročná skúsenosť pre mladého chalana alebo ste si vtedy tlak nepripúšťali?
Tlak to bol obrovský, to je pravda. Ani neviem, čo by sa stalo keby sme vypadli. Jedno kolo pred Prešovom sme mali doma Banskú Bystricu, myslím a verili sme že to zvládneme a do Prešova sa už pôjde v kľude, ale rozhodujúci zápas s Banskou sme prehrali a v Prešove nám nestačila ani remíza, takže to bola naozaj nepríjemná situácia. Chvalabohu Prešov začal zdržovať od prvej minúty a ja som hovoril, že sa im to vypomstí. Po nejakej situácii v šestnástke ma niekto stiahol a Janko Vlasko to jeho vlastným spôsobom premenil. Po zápase nám padol obrovský kameň zo sŕdc. Trošku ma mrzí, že som si nemohol užiť cestu domov s chalanmi v autobuse, keďže na druhý deň ráno som mal maturitu.
Ako sa rodilo hosťovanie do Sparty a ako spätne vnímate tento krok? Prečo to nevyšlo?
Zrodilo sa to rýchlo. V zime sme jazdili do Prahy na herné sústredenie a počas toho sme odohrali zápas aj so Spartou, kde sa mi darilo a zaujal som trénera Lavičku. Potom sa nejak doladili veci medzi klubmi a dohodli sme sa na ročnom hosťovaní. Ale pán tréner Lavička skončil práve po vypadnutí v pohári s FK Jablonec a prišiel pán Ščasný, ktorý so mnou od začiatku nepočítal. Vlastne, ani si nepamätám, že by so mnou vôbec prehovoril. Iba som bol do počtu a keď som vedel, že zostane trénerom aj na ďalšiu sezónu, tak som nevidel zmysel zostávať. Plus teda Spartak skončil na pohárových priečkach a myslím, že štadión mal byť onedlho dokončený, takže som privítal možnosť vrátiť sa späť.
Aké boli okolnosti konca v Trnave v lete 2017? Vnímali ste napäté vzťahy po konci trénera Karhana?
Áno, vzťahy boli napäté a atmosféra nie vždy najlepšia. Veci nefungovali, tak ako mali a koniec Mira Karhana bol aký bol. Vtedy som vlastne skončil aj ja. Mal som ponuku z Dukly Praha a Teplíc. Trnava neprejavila nejaký veľký záujem o predĺženie spolupráce a ja som už teda nejaký čas vedel, že v lete sa moje kroky poberú inam.
Celkovo ako spomínate na Trnavu? Neľutujete tento prestup? Prípadne mali ste iné možnosti na prestup? Svojho času sa skloňoval Kolín s Vašim menom…
Na Trnavu v najlepšom! Boli síce nejaké veci, čo neboli vždy super, ale to všetko boli len dobré skúsenosti do budúcnosti. Každopádne spomínam na tie dobré veci. Na fantastické zápasy, partiu chalanov a ľudí, ktorých som spoznal v klube, v meste, medzi fanúšikmi atď.. Celkovo v Trnave som začal hrať profesionálny futbal a strávil som tam dokopy 5 a pol roka, takže mi prirástla k srdcu. K tým prestupom už som vyššie spomínal, že tam bol v hre Trenčín a Kolín nad Rýnom sa riešil v lete, keď nás prebral tréner Jarábek. Dlho sa to riešilo a tréner mal vraj o mňa záujem, ale nakoniec to zase nevyšlo. Každopádne by to bol pekný prestup.
Prešli ste si Petržalkou, Trnavou, Spartou, Duklou, Limassolom, Českými Budějovicami a Jabloncom. Práve v Dyname sa zdalo, že ste sa dostali do takej svojej pohody. Vnímate to ako určitý pozitívny zlom alebo čím to je, že sa Vám začalo viac dariť a prišla aj pozvánka do repre? Zmenili ste niečo aj Vy osobne, alebo to bola len zhoda okolností?
Áno, v Dyname to bol taký zlom, asi neviem ani prečo, ale všetko si sadlo ako malo. Tím, atmosféra v kabíne, prišli k nám skúsení hrači ako Sivok a Drobný a my sme sa nejak zomkli. Z posledného miesta sme urobili šnúru úž neviem koľko zápasov v rade, čo sme neprehrali a vyšvihlo nás to v tabuľke hore a dostali sme sa do pohody. Začal som nastupovať viac na hrote a začalo sa mi aj strelecky viac dariť. A na konci sezóny sa nám narodil syn, takže verím, že aj to obdobie, odkedy sme vedeli, že čakáme dieťa, mi prinieslo takú nejakú pohodu a asi aj šťastie! 🙂
Najťažší moment v kariére a počas pôsobenia v Trnave?
Najťažší moment bol možno ten zápas s Prešovom, alebo preradenie do béčka, keď som laboroval dlho so zranením a nevedel som sa z toho dostať. Vedenie mi to asi neverilo, tak som nakoniec skončil v B-tíme, ale rýchlo som sa potom z toho vyhrabal. Inak nejaké vyslovene negatívne spomienky nemám. A celkovo tiež veľké zranenia sa mi vždy vyhýbali, takže sa nemôžem sťažovať.
Vrátite sa niekedy v mysli do zápasu s Talianskom a na sporne odvolanú penaltu? Ako to vnímate spätne?
Áno, ale najmä ľudia si to pamätajú a niekedy si ma s tým spoja a spomínajú na to. Spätne to vnímam, že tam mohol byť zlom pre viacerých hráčov. Mohli sa na finálovom turnaji predať a mať úplne iné kariéry, ale aj to život prináša. Dnes je to história.
Najpamätnejší moment v Trnave a môžeme sa tešiť, že ak bude možnosť Vás ešte v trnavskom drese uvidíme?
Bolo ich viac samozrejme. Prvý ligový gól, 2 góly v Európskej lige v Škótsku, alebo zápas s Austriou pred plným štadiónom. To všetko sú skvelé spomienky! A samozrejme, tá možnosť návratu tam bude, ak bude o mňa záujem. Tie dvere určite nezatváram, ale čo prinesie budúcnosť, to ešte uvidíme.
Zdroj: Tomáš Ormandy, Facebook Ivan Schranz Official, trnavskýhlas.sk, Lukáš Grinaj