Kráľ Martin Škrtel odohral v sobotu svoj posledný zápas ako profesionálny futbalista. My môžeme byť hrdí a vďační, že svoju profesionálnu kariéru ukončil v najcennejšom drese. Bolo pôžitkom sledovať legendu slovenského futbalu v červeno-čírnych farbách.
Posledné tri mesiace sa vo fanúšikovskej komunite veľmi často riešilo, čo bude ďalej s Martinom Škrtelom. Prichádzalo veľa „overených“ správ, že bude pokračovať a naopak aj tých, že nebude. Ako fanúšikovia sme žili v napätí, ale napriek tomu si v kútiku duše Martinov koniec asi málokto pripúšťal, lebo pri pohľade na ihrisko sme stále pred sebou videli dominantného lídra plného síl. Všetko však rozlúskol Martin Škrtel na minulotýždňovej tlačovej konferencii. Oznámil, že sobotný zápas bude posledným v jeho fantastickej kariére.
Človek si na dobré veci veľmi ľahko zvyká a za ten rok som si na Martina Škrtela v Spartaku zvykol ako na samozrejmosť. Aj keď bolo jasné, že koniec niekedy príde, tak ako fanúšik som si to nechcel pripustiť. A už vôbec nie tak skoro. Už deň pred tlačovou konferenciou boli informácie, že Martin oznámi koniec, ale keď to prišlo, tak som nachvíľu zamrzol. Z trnavskej kabíny odchádza najväčšia osobnosť, ktorá v novodobých dejinách pôsobila v našom klube spolu s Mirom Karhanom. Verím, že pre mnohých z nás bude pôsobenie Martina Škrtela v Trnave míľnikom na ktorý budeme spomínať navždy. Novinári na Slovensku sa častokrát rôznych športovcov alebo osobností „Čo ste robili, keď Slovensko vyhralo MS v hokeji?“. Pre mňa bude podobným míľnikom príchod Martina do Trnavy. Na tú radosť a príjemný šok z piatkového letného festivalového večera nezabudnem nikdy.
Kráľ Martin Škrtel za rok v Spartaku ukázal o aký krok ďalej je svetový futbal, ktorý hral. A kúsok toho svetového priniesol aj do Trnavy. Profesionalita, líderstvo, tvrdosť, kvalita… Aj na sklonku kariéry mal všetko a nebyť zdravotných problémov, tak by sme si to užívali naďalej. Už len to, že sa dokázal v jeho veku vrátiť po ťažkom zranení achilovky je obdivuhodné. Bolo radosťou sledovať ako pri ňom rástli mladí stopéri, akú auru zo seba vyžaroval a v akej úcte ho mali spoluhráči. Keď nemohol hrať, tak si zašiel na futbal na výjazd do sektora hostí. Odchádza veľký hráč, vzor a skvelý človek.
Martin sa rozlúčil v 37. minúte zápasu s Dunajskou Stredou a rozlúčka to bola taká ako sa patrí. Niekoľkominútový aplauz v stoji sprevádzaný veľavravným choreom 37 z dielne Ultras Spartak zakončený uličkou slávy všetkých aktérov na ihrisku. K tomu všetkému nasledovala dlhá pozápasová ďakovačka. Martin odišiel s pohárom a večnou slávou.
Zostáva nám už len Martinovi vyjadriť nekonečnú vďaku za rok, ktorý strávil v Trnave. Napriek tomu, že návštevnosť a záujem o futbal v Trnave bohužiaľ upadá, tak je nespochybniteľné, že je to jediné mesto na Slovensku, kde sa futbalista môže stať nesmrteľný a uctievaný ako nikde inde. Verím, že Martin cítil, že od nás fanúšikov dostával úctu a vďaku. Teraz už len musíme dúfať, že Martin spojí svoje cesty so Spartakom aj vo svojej ďalšej kariére.
Ešte raz. Obrovské ĎAKUJEME a nech zdravie slúži!
Foto: Lukáš Grinaj