Peter Doležaj sa stal jednou z najvýraznejších osobností, ktoré pôsobili v Spartaku počas priebehu prvej desaťročnice 21. storočia. Za tri a pol sezóny si v trnavskom strelil v lige počas 90 zápasov 19 gólov. Na stopérskom poste dokázal skĺbiť zdravú agresivitu s futbalovosťou. Známy bol svojou tvrdou strelou, ktorou neraz rozjasal tribúny. V Petrovi Doležajovi sa zišli všetky vlastnosti, ktoré trnavský fanúšik miluje.
Okľukou do vysnívaného Spartaka
Aké boli futbalové začiatky Petra Doležaja?
Futbalové začiatky boli v Topoľčanoch. Som odchovancom topoľčianskeho futbalu. Až v osemnástich rokoch som prestúpil do Rapidu Bratislava, ktorý hral vtedy najvyššiu dorasteneckú súťaž. Vzhľadom na to, že som išiel do Bratislavy aj študovať, tak som si za Rapid Bratislava zahral prvú dorasteneckú ligu. To bol môj prvý kontakt s prvou ligou na Slovensku ako takou.
Futbalový vzor, obľúbený klub pri vašich začiatkoch?
Veľmi sa mi v tých časoch páčil Roy Keane z Manchesteru United. Rovnako sa mi páčil aj z Realu Madrid Fernando Hierro. Obľúbeným klubom v mojich začiatkoch bol Manchester United. Ale ak by som mal ísť úplne na začiatok, tak mojim vysnívaným klubom bol Spartak Trnava. Môže sa to síce zdať ako klišé, ale bol to Spartak. Otec bol fanúšikom Spartaka, veľa ľudí v mojom okolí fandilo Trnave a rovnako tomu je aj teraz.
S profesionálnym futbalom ste začali v Dubnici, ktorá bola v tej dobe vychýrená kvalitnou prácou s mládežou. Ako spomínate na pôsobenie v Dubnici? V čom tkvelo, že z Dubnice vyšlo toľko kvalitných ligových hráčov?
Áno, s profesionálnym futbalom som sa stretol prvýkrát v Dubnici, aj keď poloprofesionálny futbal sa hral aj v Topoľčanoch, kde som hral druhú ligu a mal podpísanú prvú profesionálnu zmluvu. Po vypadnutí z druhej ligy som prestúpil do Dubnice. Nepamätám si presne okolnosti, ale upieklo sa to cez prezidenta Nemečkaya a trénera Grigu, ktorý v Dubnici toho času pôsobil. Práca dubnického futbalu bola, a podľa môjho názoru aj je, na vysokej úrovni. Je to spádová oblasť. Prezident Nemečkay vytvoril veľmi kvalitnú (na tú dobu) akadémiu v ktorej pôsobili kvalitní tréneri ako Nosický, Bútora alebo Gergely. Vedeli pracovať s mládežou a z toho vyplývala vtedajšia kvalita.
Prišiel prestup do majstrovskej Žiliny a možnosť hrať predkolo Ligy majstrov. Ako by ste spätne zhodnotili svoje žilinské pôsobenie?
Pôsobenie v Žiline bolo sínusoidné. Chvíľu sa mi darilo, chvíľu nie. Bol som mladý, takže výkony boli neustálené. Celé angažmán bolo mladícke. Mladá myseľ, človek začne zarábať peniaze a trošku uletí. Samozrejme, aj mne sa to stalo. Pôsobenie v Žiline bolo ale veľmi dobré. Ešte viac som sa oťukal s profesionalizmom. Mal som veľmi kvalitných spoluhráčov a každodenný tréningový stret s hráčmi ako Barčík, Zabavník, Štrba, Bažík, Fabuš bol benefitom z ktorého som si vzal veľa do budúcna.
Bolo cieľom pred príchodom do Žiliny odraziť sa k zahraničnému angažmánu?
Každý mladý hráč premýšľa o zahraničí. Ja som tú možnosť vtedy mal, ale ani som o nej nevedel, keďže predstavitelia klubu za mnou s ponukou neprišli, aj keď tam boli nejaké šumy. Bolo to v období, keď som hral za 21ku. Nakoniec sa nič neupieklo, takže ani neviem relevantne povedať, či tá možnosť vtedy bola.
Po polročnom hosťovaní v Trenčíne sa zrodil váš prestup do Trnavy. Spartak v danom období neprežíval najlepšie obdobie a na jar musel bojovať v prelínačke o záchranu. Aká bola vaša reakcia na záujem Spartaka? Za prestupom do Trnavy stál tréner Ekhardt. Prestup bol veľmi rýchly. Prebehli rýchle a korektné jednania s majiteľom klubu pánom Poórom a v podstate okamžite som sa stal hráčom Spartaka.
Zvažovali ste kvôli vtedajšiemu postaveniu Spartaka prestup do Trnavy alebo to bolo ľahké rozhodnutie?
Nie. Prišiel som síce do klubu, ktorý hral v prelínačke, ale keď prišiel záujem zo strany Spartaka, tak to bolo akoby splnenie sna. Mladý chalan, ktorý nemá až taký veľký cieľ sa dostať do zahraničia, má za cieľ sa dostať do jedného z veľkých klubov. Tým, že som odmalička fanúšik Spartaka, tak voľba bola jasná. Bolo veľkým lákadlom dostať sa do Trnavy a zahrať si v Trnave najvyššiu súťaž. Vôbec som nezvažoval tento prestup a ihneď po stretnutí s pánom Poórom som podpísal zmluvu.
Rýchle získanie si priazne trnavského diváka
Pomerne rýchlo ste na trávniku ukázali kvalitu a v prelínačke sa vám darilo aj strelecky, čo trnavský divák vie oceniť. Zápasy doprevádzala v úvode prelínačky častokrát veľmi solídna kulisa. Ako si spomínate na prvé týždne v Trnave?
Prišiel som zo svojho pohľadu do Trnavy vo veľmi vhodnom období. Mal som vek, skúsenosti. Prelínačka mi vyšla veľmi dobre. Bol som jeden z najlepších strelcov mužstva. V prelínačke sme mali slušné mužstvo a podarilo sa nám zachrániť. V mužstve boli hráči ako Kožuch, Kriss, Ujlaky, Ďuriš, Poljovka, Barčík… Áno, trnavský divák mi dával pociťovať, že sa mi v Spartaku darí a pomohlo mi to k adaptácii na ťažké trnavské prostredie.
Prelínačka sa neskôr rozhodne neodohrávala podľa predstáv fanúšikov, vedenia a hráčov. Po zápase so Zlatými Moravcami nastal prievan v kabíne. Ako spomínate na toto obdobie?
Áno, práve to bol jeden špecifický zápas. Vyhrávali sme 1:0, mali sme penaltu, ktorú sme zahodili a Zlaté Moravce na konci zápasu otočili. Bolo skutočne nepríjemné, čo sa dialo po tomto stretnutí v kabíne. Rovnako fanúšikovia dali pocítiť svoju nevôľu. Osobne som však pevne veril tomu, že súťaž pre Trnavu udržíme.
Mazurova éra – Poctivá práca, agresívny futbal a plné tribúny
Počas letnej prestávky nastala ďalšia zmena na trénerskom poste. Do Spartaka prišiel Josef Mazura. S jeho príchodom a pamätnou nátlakovou hrou zažíva trnavský fanúšik opäť radosť z futbalu. Obrovské výjazdy, osemtisícová návšteva ako bežný štandard. V čom nastala zmena, že zrazu to išlo?
Pod Josefom Mazurom nastalo veľmi pekné obdobie. Do mužstva priniesol poctivú robotu a pomerne slušné tréningové jednotky, ktorými sme rástli. Podľa mňa sme mali vtedy veľmi kvalitné mužstvo, ktoré na ihrisku determinovalo kvalitu. Mali sme hráčov ako Bernáth, Filipović, Barčík, Hruška, Michalík, Ďuriš, Kopúnek… Veľa vyzretých hráčov, ktorí ukazovali kvalitu na ihrisku. Keď sa darilo, tak sa potom ľahko vytvorila partia. Atmosféra a počet fanúšikov na tribúnach nám dával obrovskú silu. Prečo nastala zmena vo výkonoch? Bola v spomínanej kvalite kádra, tréner sa dobre zhostil svojej úlohy…
V septembri 2007 ste mali ako mužstvo zažiť niečo, čo bolo na Slovensku ťažko predstaviteľné. Takmer celoštadiónové choreo pri pamätnom zápase so Žilinou (aj keď v danom zápase ste nehrali), päťtisícová podpora trnavských fanúšikov v Petržalke a takmer plný dom počas jedného z najvybičovanejších derby. Aké máte spomienky na tento týždeň?
Bolo tam viacero kvalitných zápasov. Pamätám si ako som bol so Žilinou vo VIPke a sedel som s otvorenými ústami. Plný dom a vybičované derby… Bavilo nás to. Keď to baví ľudí na tribúnach, tak to baví aj hráčov. Hráč potom dokáže podať o niečo lepší výkon. Toto obdobie bolo skutočne krásne a užíval som si ho.
Dá sa povedať, že to mužstvo si získalo srdcia trnavských fanúšikov, čo sa špeciálne v Trnave nie vždy podarí. Ľudsky pôsobiaci tréner Mazura, tvrdá stopérska dvojica vy a Martin Poljovka, energický Hruška, zabávač tribún Barčík, objav z Močenka Ľubo Bernáth, obľúbený Bora Filipović, viacero mladých odchovancov a ďalší… Do toho agresívny futbal, súperov zápasy s Trnavou boleli. V tom období sa z futbalu v Trnave opäť stala spoločenská udalosť číslo 1. Aka bola atmosféra v kabíne? Cítili ste tú eufóriu?
Hral sa tvrdý a agresívny futbal. Najmä v domácom prostredí sme súperov drtili a tlačili. Obdobie bolo výborné, atmosféra v kabíne bola rovnako skvelá. Ja osobne som sa veľmi tešil na domáce zápasy, kde som vedel, že príde veľa fanúšikov. Motivácia bola potom omnoho vyššia ako keď boli tribúny na iných štadiónoch prázdne. Práve toto obdobie bolo jedno z najkrajších v celej mojej kariére.
Vy ste vytvorili výbornú stopérsku dvojicu s Martinom Poljovkom. Ako sa vám hralo s Bolekom? Z tribúny bolo už z prvého dojmu badateľné, že na ihrisku hrajú dvaja lídri…
S Maťom Poljovkom sme vytvorili veľmi dobrú dvojičku. Bolo mi strašne ľúto keď Martin odišiel, lebo sa mi s ním hralo skutočne fantasticky. Podľa mňa to bol vtedy unáhlený krok prepustiť ho preč z Trnavy. Bolek bol veľký líder, mal som ho veľmi rád, vážil som si ho ako človeka… Škoda, veľká škoda, že odišiel. Myslím, že keby sme zostali pokope, tak by sme ešte niečo dokázali.
Na jar ste nahradili Boleka Poljovku na pozícii kapitána. Aký to bol pocit?
Bola to voľba kabíny. Mať kapitánsku pásku na ruke bol fantastický pocit. Dosť mi to dodalo aj energie a sebavedomia, že som kapitánom veľkej Trnavy.
Ako tomu v Trnave bývalo zvykom, tak po menších zakopnutiach nastávali zemetrasenia. Päť kôl pred koncom skončil obľúbený tréner Mazura. Ako ste to vnímali z pohľadu kapitána?
Odchod trénera Mazuru nebol moc príjemný. Bola to veľká škoda, ale nič som s tým nemohol urobiť a musel som sa pripravovať ďalej na zápasy ako za trénera Mazuru. Ale mrzelo to…
Extrémne tréningové dávky a nenaplnené očakávania
Nová sezóna, nové ambície. Do Trnavy prišiel v roku 2008 srbský tréner Vladimir Vermezović. Do Trnavy prišli veľké mená a v daný rok mala v titul veriť aj povestná upratovačka…
Veľké vyhlásenia, veľké očakávania, veľa príchodov hráčov…
Medzi fanúšikmi je dodnes legendou prvý tréning Vladimira Vemezovica, kedy sa viacero hráčov tvárilo ako po výstupe Mount Everest bez pomoci kyslíku. Aké to bolo obdobie z hľadiska zmeny fungovania klubu a intenzity tréningov? Boli Vermizovićove a Ilićove dávky tak náročné?
Boli to veľmi ťažké tréningy. Letná príprava bola jedna z najťažších aké som kedy zažil. Dejan Ilić mal kvalitnú prípravu, jeho dávky mali hlavu a pätu. Osobne si však myslím, že tréningy trénera Vermezovića boli extrémne, čo sa podľa mňa neskôr prejavilo aj na výkonoch.
V Trnave opäť rýchlo, aj vďaka vyjadreniam predstaviteľov klubu narástli očakávania. Na úvod v sezóny však prichádza šokujúce vypadnutie s WIT Tbilisi, kde sa zišlo viacero smolných okolností. Ovplyvnil tento zápas celý zvyšok sezóny?
Očakávania boli obrovské a prišlo vypadnutie s WIT Tbilisi… V tom zápase sme sa hľadali a nenašli sme sa. Ani doma, ani vonku. Myslím si, že problémom bola extrémna únava mužstva z prípravy. Aj keď to doposiaľ nikto nespomenul, ale myslím, že sme boli až extrémne pretrénovaní a veľakrát sme na ihrisku pôsobili ťažkopádne. Vypadnutie samozrejme ovplyvnilo celý zvyšok sezóny.
V stopérskej dvojici ste sa zišli s Václavom Drobným. Pre mňa bola práve táto stopérska dvojička asi najkvalitnejšia akú som v Trnave zažil. Ako sa vám spolupracovalo?
Spolupracovalo sa nám úplne v pohode. Ja som s Vencom vychádzal veľmi dobre aj v kabíne, aj mimo kabíny. Bol to líder, kvalitný hráč, ktorý mal veľké skúsenosti zo zahraničia. Je mi len ľúto, že tak skoro odišiel z tohto sveta. Spolupracovalo sa mi s ním fantasticky.
Počas jesene nastalo ďalšie zemetrasenie. Ako spomínate na koniec Vermezovića?
Diváci mali trénera Vermezovića veľmi radi a jeho odchod bol preto dosť ťažký. On to tiež ťažšie niesol. Obrovské ambície, ktoré sme mali, sa začali nenapĺňať už po úvodných kolách. Ten koniec nebol príjemný. Samozrejme, ako koniec každého trénera. Vždy je tam pohľad tých výčitiek a smutna z toho, že tréner odchádza, ale taký je futbalový život.
Boli majstrovské ambície prehnané alebo malo podľa vás mužstvo kvalitu na to zdvihnúť majstrovský pohár nad hlavu?
Myslím si, že boli prehnané. Mužstvo sa zložilo veľmi rýchlo, poprichádzali noví hráči… Zohratie mužstva je otázka možno polroka, možno roka, pokiaľ sa mužstvo celé zohrá. Ten priestor na zohratie nebol. A asi aj kvôli tomu sa nepodarilo naplniť predsezónne očakávania.
Výborná individuálna sezóna s trpkým koncom
Do Trnavy prišlo ďalšie veľké trénerské meno – Karol Pecze. Aká to bola zmena oproti Vermezovićovi?
Trénera Peczeho som poznal z pôsobenia v Žiline. Tréner Pecze mal tiež špecifický štýl. Zmena oporit trénerovi Vermezovićovi bola viditeľná. Tréner Pecze bol kľudný typ trénera, zatiaľ čo tréner Vermezović bol impulzívny typ trénera. Ako profesionáli sme zmenu museli akceptovať a ďalej pracovať a prispôsobiť sa novému trénerovi.
Sezóna 2009/2010 začala pre Spartak sklamaním, keď vypadol v 2. predkole EL so Sarajevom. V zápase ste strelili krásny gól. Po postupe by do Trnavy prišla konfrontácia s Henrikom Larssonom. Sklamanie ešte asi aj dnes…
Vypadnutie so Sarajevom bolo nepríjemné. Spomínam si na to dodnes. Obrovská smola v domácom zápase nás stála postup a opäť sme neprekročili svoj tieň. Samozrejme, sklamanie bolo obrovské a je dodnes, ale človek to musel prekusnúť. Taký je športový život.
V sezóne ste mali na stopéra obdivuhodné individuálne štatistiky. Deväť strelených gólov v lige, hetrik proti Košiciam, reprezentačná pozvánka. Ako si spomínate na ročník 09/10?
Mal som slušné štatistiky, z individuálneho pohľadu bol ten rok naozaj fantastický. Mal som dobrú fazónu, bol som vyzretejší futbalista a skúsenosti som preniesol na ihrisko. Gólovo mi to padalo. Boli tam nejaké penalty, priame kopy, strely z diaľky… Reprezentačná pozvánka tiež potešila. Futbal ma vtedy bavil.
Za 3,5 roka ste zažili v Trnave 8 trénerov, rôzne koncepcie. Čo chýbalo Spartaku, aby bol úspešnejší? Ktoré trnavské mužstvo z daného obdobia malo potenciál byť úspešné?
Presne to vystihuje moje obdobie v Spartaku. Zažil som skutočne veľa trénerov. Toľko zmien trénerov bola chyba. Tréneri boli pod obrovským tlakom. Aby bol Spartak vtedy úspešnejší? Mužstvo pod trénerom Mazurom malo zostať pokope a postupne sa doplniť. Odišiel Miro Barčík, čo bola veľká škoda. Klub ho mohol udržať. To mužstvo keby sa kvalitne posilnilo a zostal by tréner Mazura, tak by o rok podávalo určite ešte lepšie výkony.
Po 3,5 roku ste skončili v Spartaku. V dobovom rozhovore ste uviedli, že bol záujem o vaše služby z Rakúska a Anglicka. Môžete s odstupom času povedať o aké kluby išlo a kam ste chceli pôvodne zamieriť?
Nastal čas odísť. Chcel som ísť okúsiť zahraničný chlebík. Všetko bolo horúce po finále pohára v Michalovciach, kde sme dostali nevídaný debakel. Po tom zápase som sa rozhodol. Bol som frustrovaný a nahnevaný na určité veci a to ma podporovalo v tom, aby som odišiel preč. Bol záujem z Rakúska. Záujem mal Mattersburg. Z Anglicka tam nebola ponuka. Tá bola v minulosti, keď som hrával za 21ku a záujem bol zo strany Middlesborough.
Grécke pôsobenie a náhly koniec profi kariéry
Nakoniec ste zamierili do Volosu, kde ste zažili výbornú prvú sezónu. Aký bol rozdiel medzi gréckou a slovenskou ligou?
Vo Volose som mal šťastie na kvalitu hráčskeho kádra. Volos mal vtedy obrovskú kvalitu a stretlo sa tam veľa zahraničných kvalitných hráčov. Rozdiel bol markantný. Prvých šesť klubov gréckej ligy má obrovskú kvalitu. Chodia tam kvalitní zahraniční hráči. Kluby ako Olympiakos a PAOK majú veľkú kvalitu, veľkú podporu fanúšikov, plné štadióny.
S Volosom ste sa prebojovali do EL, ale následne prišiel počas ďalšieho ročníka váš odchod. Čo za tým bolo?
Klub stratil licenciu na prvú ligu. Prezidenta zavreli za machinácie v ligových zápasoch v predchádzajúcich sezónach v druhej a tretej lige. Následne nás vyradili do štvrtej ligy. V tom momente v podstate všetci hráči opustili klub. Stalo sa to pred tretím predkolom Európskej ligy, kde sme mali nastúpiť proti Paris St. Germain, ale na ten zápas sme už nenastúpili.
Následne ste sa pomerne rýchlo vytratili z profesionálneho futbalu kvôli zraneniu. Aký to bol vtedy pocit? Nebolo možné nájsť v danej dobe pomoc na predĺženie profi kariéry?
Odohral som ešte jednu sezónu za Panetolikos a potom som sa vrátil na Slovensko. Počas svojej vlastnej prípravy na prestup do iného klubu som sa zranil. Bol to strašný pocit. Športovec sa v danom momente ocitne ako keby na ulici. Hľadal som pomoc, aby som vôbec mohol chodiť. Vôbec som už neuvažoval nad predĺžením profi kariéry. Bolo prioritné, aby som sa vedel zaradiť do bežného života. Musel som sa vyliečiť z ochrnutia, ktoré som vtedy zažíval. Chvalabohu sa to podarilo.
Máte aj v súčasnosti zdravotné následky z daného zranenia alebo vám telo dovolí fungovať bez obmedzení?
Zdravotne som už v poriadku. Následky z toho zranenia nejaké drobné samozrejme sú. Predsa len týkalo sa to krčnej chrbtice. Zásah na miechu bol nebezpečný, ale dnes už v podstate fungujem bez obmedzení. Na nejaký posun v kariére však už potom nezostával čas.
Pohybujete sa v súčasnosti pri futbale v nejakej forme?
V súčasnosti sa pohybujem pri futbale. Som trénerom OFK Solčany v piatej lige. Dva roky po sebe sme prví, ale zakaždým nám covid prekazil, resp. prekazí postup. Vidíme, aká je situácia v súčasnosti na Slovensku. O nejakej forme futbalu sa momentálne nedá ani hovoriť.
Podpora Michalovi Gašparíkovi
Na záver ešte pár otázok k Spartaku. Sledujete pravidelne súčasný Spartak?
Pravidelne už nesledujem súčasný Spartak. Skôr sporadicky, keď sa mi podarí dostať sa k zápasu. Nepohybujem sa v profesionálnom prostredí, nerobím ani trénera, ani nie som pri mládeži na vysokej úrovni. Situácia je momentálne zložitá. Nedá sa ísť pozrieť na štadión. Posledné návštevy v Trnave mám ešte z majstrovskej sezóny za trénera Nestora El Maestra. Následne som bol aj na Európskej lige, kde som sem tam robil spolukomentátora pre Spartak TV. Odvtedy akoby sa po mne zem zľahla v Trnave. Žijem ďalej, pôsobím v amatérskom futbale, takže nie je čas chodiť na Spartak. Ale samozrejme, že viem kto je tréner a čo sa deje.
Aký máte pohľad na voľbu trénera?
Po tých obrovských chybách, ktoré boli, keď mužstvo trénovali určití tréneri, je Mišo Gašparík fantastická voľba. Je to Trnavčan, odchovanec, vie ako funguje klub, vie ako funguje v mysliach, v hlave. Má to zakódované v genetike. Páči sa mi ako do Spartaku vstúpil a ako sa mu zadarilo. Tri víťazstvá z troch zápasov. Veľmi mu prajem a pevne verím, že dostane Spartak v tabuľke vyššie.
Špeciálne by som sa vás spýtal na stopérov. Koho výkony vám imponujú, prípadne v kom vidíte možných budúcich nasledovníkov?
Momentálne som špeciálne nesledoval až tak výkony stopérov, ale z tých posledných mi najviac imponoval Boris Godál. V čase, keď som chodil do Trnavy na futbal, tak podával výborné výkony. Myslím, že aj on nasmeroval klub k titulu. Veľmi rád som, keď vidím v trnavskom drese mladíka, ktorý má kvalitu a perspektívu na to, aby sa mohol stať osobnosťou v klube. Je veľmi ťažké to dokázať a rovnako je ťažké takého hráča udržať, aby hneď neodišiel do zahraničia.
A na záver. Keby ste mali zložiť vašu TOP 11ku za vaše pôsobenie v Spartaku, ako by vyzerala?
Ťažká otázka. Mal som veľa kvalitných spoluhráčov. V bráne by bol Ivica Kralj. Na pravej obrane by bol Vlado Pončák. Stopérsku dvojicu by som vytvoril s Bolekom Poljovkom. Na ľavú obranu by som zvolil buď Ľuba Hanzela alebo Jožka Kotuľu. Pravý záložník by bol Peter Ďuriš. Stred by utvorili na defenzívnom stredopoliarovi Kamil Kopúnek, ofenzívny by bol Marek Ujlaky. Zľava by hral Martin Hruška. Hore bolo viac adeptov. Vado Kožuch, možno Miro Kriss, Ľubo Bernáth. Ale tých hráčov, ktorých som nespomenul bolo veľa. Rasťo Michalík, Andy Filip, Roman Procházka… Je to skutočne ťažké. Ale optimálna asi takto: Kralj – Pončák, Poljovka, Doležaj, Kotuľa – Ďuriš, Kopúnek, Ujlaky, Hruška – Kožuch, Bernáth