Dunajská Streda – FC Spartak Trnava
Góly: 25. a 70. Ramirez – 43. Pačinda
Zostava: Rusov – Tumma, Anthony, Mihál – Cabral (Turňa), Mikovič, Grič, Vlasko, Yao (Václav) – Pačinda, Yusuf (Nsumoh)
Predzápasový optimizmus u nás už hodinu pred zápasom vystriedalo mierne rozčarovanie zo zloženia základnej zostavy, kde sme si nevedeli predstaviť, ako sa hráči rozostavia na ihrisku. Ak základná zostava spôsobila mierne rozčarovanie, tak výber hráčov pre lavičku náhradníkov pôsobil už vtipne, ale poďme na to postupne…
Našťastie môžem začať pozitívne. Dobrivoj Rusov sa stal synonymom istoty a čo viac… Dobrivoj Rusov je brankárom, ktorý pravidelne potvrdzuje, že dokáže „chytiť gól“ a výrazne pomôcť mužstvu v zápase po psychickej stránke. Ak som pred dvomi týždňami hovoril o tom, že Dobrivoj môže ašpirovať na brankára sezóny, tak dnes už vynechávam slovíčko „môže“. Dobrivoj obrazne povedané prijal výzvu po zápase proti Ružomberku a chytil penaltu. Znovu veľmi kvalitný a pozitívny výkon.
Čím však budem v texte pokračovať, tým ťažšie budem hľadať pozitíva. S istotou však môžem povedať, že Anthony Izuchukwu patrí k najlepším stopérom v trnavskom drese v poslednom desaťročí a snáď len na Borisa Godála z európskej jesene sa bude spomínať viac. Naozaj len ťažko môžem hľadať nedostatky v hre Anthonyho, pretože jeho hru je doslova zábavné sledovať a jediným limitom jeho výkonnosti je hra tímu ako celku. Anthony priamo v poli zvyšuje úroveň hry svojich spoluhráčov a to je mimoriadne potrebné, pretože tými boli tentokrát už stabilne hrajúci Gergely Tumma a k ligovej premiére v najcenenejšom drese nastupujúci Mário Mihál.
Už vopred konštatujem, že s hrou stopérskej trojice sa dá vysloviť napriek zaváhaniam spokojnosť. Vekový priemer defenzívnej trojice v tomto zápase bol 20,5 roka! (najmladšia obranná formácia v lige) a stála prvýkrát v tomto zložení proti objektívne druhej najlepšej ofenzíve v súťaži. Chápem kritiku, že sa hrá na góly a nie na vek, ale veľká časť ľudí volala po šanciach pre odchovancov a mladých hráčov, preto je na mieste brať určité nedostatky s nadhľadom. Podobných chýb sa v trnavskom drese dopúšťali v minulosti aj oveľa skúsenejšie „esá“.
Mihálov herný prínos sa dá hodnotiť pozitívne z pohľadu, ako nahradil mierne nepresvedčivého predchodcu z minulých zápasov. Miestami jeho hra najmä u úvode zápasu pôsobila „neučesane“ a niekoľkokrát musel pozične zaskakovať Anthony. Postupom zápasu sa však zlepšoval a patril k pozitívnejším prísľubom v pozápasových dojmoch. V úvahu beriem fakt, že nastúpiť v lige prvýkrát za Trnavu v Dunajskej Strede, a to v 19 rokoch na pozícii, kde bol nútený hrať cez nohu, nie je práve jednoduché. Jeho výkon zodpovedal úrovni zápasu.
Na pravej strane hrajúci Tumma bol namočený v oboch góloch tímu, keď nedokázal dvakrát pokryť Erica Ramiréza. To je nemenný negatívny fakt. Je potrebné však obe situácie aspoň z časti rozobrať. Pri prvom góle si žiadalo od Tummu dôraznejšie vystúpiť, no Ramiréz sa s loptou nachádzal v šestnástke a v tom momente bolo dôležité, aby prišlo k zdvojeniu, ktoré prišlo príliš neskoro a spôsobilo spomínaný Tummov nedôraz. Čo by som však zdôraznil, je dôležitosť klasickej 9tky pre tím. Ramiréz hrajúci na tejto pozícii bol jedným z faktorov, ktorý tvoril rozdiel na ihrisku, keď aj v zdanlivo nedôležitých situáciách dokázal vyhrávať väčšinu vzdušných súbojov so silovo a výškovo dobre disponovanými stopérmi. To je niečo, čo Spartaku v úvode sezóny chýba a objektívne chýbať bude. Ak by som nazrel do histórie, tak len ťažko by dokázal byť tím úspešný majstrovskej sezóne bez obetavého prínosu Marvina Egha, a to aj napriek tomu, že vtedajšie mužstvo a jeho herný systém sa tvoril od defenzívy. Každopádne zápas bol veľkou previerkou aj pre Tummu a ukázal aspekty, na ktorých je nutné pracovať.
Čo mužstvu tiež naďalej chýba, podčiarkla situácia pred druhým gólom. Martin Mikovič mimo svojej pozície získava loptu a smeruje ju na stred ihriska, kde sa prejavila už spomínaná absencia klasickej „9“. Erik Pačinda nedokáže v dôležitom momente zakryť a uhrať loptu, tú efektne získava Schäfer a okamžite dáva nikým (ani len priestorovo atakovaný) finálnu prihrávku na druhý gól do nezformovanej defenzívy. Druhý rozdiel, ktorý tvoril zápas. Spartak na pozícii defenzívnych záložníkov už v štvrtom zápase nenašiel hráča, ktorý by dokázal loptu získať, rýchlo posúvať, upokojiť situáciu, tvoriť medzihru či diktovať tempo. Hra Jakuba Griča často končí po zisku lopty, čo sa mu v rozbitej stredovej formácii v zápase s Dunajskou Stredou ani nedarilo. O to viac tento nedostatok v hre Spartak zdôraznilo nasadenie Martina Mikoviča na pozíciu… priznám sa, že neviem a predpokladám, že to do tejto chvíle nepochopil ani Mikovič, ktorý do Trnavy prišiel podľa vlastných slov na pozíciu ľavého obrancu. Po štvrtom kole sezóny hral 2x útočníka a (pravdepodobne) 1x stredného záložníka. Len ťažko sa dá sobotňajší zámer chápať, pretože Mikovič mohol priniesť do zápasu len 30-minutovú aktivitu a nie spomínané skúsenosti, po ktorých tréner Šarmír volal. Od momentu ako prešiel z pochopiteľných dôvodov Martin Mikovič z módu všade, do módu nikde, tak začala byť Dunajská Streda výrazne nebezpečnejšia. Toto však nepovažujem za chybu spomínaného hráča…
Z vyššie uvedených dôvodov sa znova len veľmi ťažko hodnotia výkony Jána Vlaska a Erika Pačindu, ktorí postupom zápasu prepadali hernej frustrácii a to aj napriek tomu, že nehrali zle. Obaja však nie sú hráči, od ktorých by sa malo žiadať veľkú časť zápasu drieť na zisk lopty, aby ju tím stratil do 30 sekúnd. Výraznejšie tak vynikajú kondičné nedostatky tímu, ak v zápase nie je jediná fáza hry, kedy by tím kontroloval loptu či dôležitý priestor.
So slabou kontrolou zápasu a tlakom na obranu súvisia aj výkony hráčov na krajoch ihriska. Cabral si svoju výkonnosť, drží a stabilizuje aj v hre dozadu. Je v tomto ohľade naďalej miernym pozitívom prebiehajúcej sezóny. Bolo by však žiadúce, aby pravidelne kondične neodišiel v druhom polčase, a to či už vinou systému hry alebo nedostatkami v kondícii.
Na opačnej strane hrajúci Yao podal bohužiaľ veľmi zlý výkon v defenzíve aj medzihre. Ťažko sa na tom hodnotí niečo viac, ak hráč „horí“ v defenzívnych súbojoch, prevyšuje ho krajný obranca súpera, je namočený v penalte a viacerých zle zvládnutých súbojoch pred a v šestnástke. To nemôže vyvážiť ani pekná asistencia na gól Pačindu, keď iné, zbytočné prihrávky do súbojov, unavovali Vlaska, Yusufa aj fanúšikov. Po tejto stránke zápas v Dunajskej Strede vyzliekol jeho hru donaha.
Plynule sa dostávam k záveru, pričom nemôžem nespomenúť situáciu na lavičke nahrádnikov. K dispozícii mužstvo malo brankára, pravého obrancu, pravého obrancu, pravého obrancu (nie, nepomýlil som sa), stopéra, ľavého obrancu, ktorý je viac ľavonohým stopérom a typického ľavého krídelníka, len veľmi ťažko vyzužiteľného v sýstéme 3-5-2. Bez možnosti striedať v strede zálohy, bez možnosti priniesť niečo do ofenzívy. Napriek tomu do Petržalky cestovala okrem iných na striedavý štart štvorica Gembický, Olejník, Godinho a Benovič. Pričom poslední dvaja zostali na lavičke aj v zápase Petržalky. To je ďalšia, nezainteresovanému fanúšikovi nepochopiteľná vec. Ako dôkaz toho prikladám striedania za nepriaznivého stavu, keď Yaoa a Cabrala vymenila dvojica Václav, Turňa, pričom prvý dotyk s loptou od Matúša Turňu definuje prečo to bol zlý nápad. Vlastne žiadny nápad.
Je maximálne pochopiteľné, ak sa považuje za kontraproduktívne utopiť mladých hráčov v ťažkých zápasoch, no otázne je ako veľmi kontraproduktívne je pre mladých hráčov, keď sa uprednostnia síce skúsenejší hráči, no evidentne bez formy, či mimo pozície. Pretože, ak máme k dispozícii 5 striedaní a zo 7 hráčov sú k dispozícii traja na jeden post v zostave, tak sa niekde stala chyba.
Foto: Lukáš Grinaj
Muž zápasu:
Kategória muž zápasu sa asi na dlhšiu dobu stala súbojom medzi Anthonym a Dobrivojom. Tentokrát opäť volíme za hráča zápasu kapitána tímu. Obaja si pripísali veľmi dôležité zákroky, no brankárove v tomto zápase vynikli oveľa viac a chytená penalta bol moment, ktorý mohol zmeniť zápas.