Ako písal známy na TwitteriX, Ružomberok treba zrušiť, lebo teda, čo je veľa, to je pre nás málo bodov. Možno by nám vyhovovalo len zrušiť polčasové prestávky. Lebo nikto nedokáže zobrať toľko Trnave, ako len Trnava dokáže zobrať Trnave. A tým nehovorím len o tom množstve inkasovaných gólov po polčase, ale aj o oranžovom zákale. Viac v článku a pred otvorením jednu tabletku na tlak.
FC Spartak Trnava 2:2 MFK Ružomberok
Góly: Daniel, Ďuriš
Zostava: Takáč – Šulek (Koštrna), Štetina (84. Ristovski), Djurič, Mikovič – Zeljkovič – Štefánik (Bainovič), Bernát (Oseni) – Ofori, Daniel (Paur) – Ďuriš
Keďže fejsbúková rada starších týždeň vyvolávala oranžovú po komentároch, tak cez víkend nemohlo prísť žiadny iný súper ako Ružomberok. Trnavský divák však zostal sklamaný, lebo Spartak nastúpil v červeno-čiernej kombinácii a hostia len v bielej. Oranžová sa síce nestala, no tradičnejšie ako farby súpera je už to, že ich nedokáže Spartak poraziť. No a priznám sa, že nielen Michal Gašparík nevie, čo s tým, ale dokonca ani ja. Majstri bryndziari z Liptova sa okrem korbáčikov naučili z hovna pliesť bič proste dobre.
No a teraz, čo s tým vážne. V prvom rade zachováme pokoj a začneme sa z futbalu tešiť ako celku. Všetci. Začínam vnímať, že sme to my sami, ktorí pletieme bič. Na seba aj klub. Zase a zase každý zápas musíme hento a musíme toto. Pre príklad, mnohí v marci vypisovali, ako tréner už nedokáže tímu dať niečo navyše a treba zmenu a bude zle a… Realita je, že sa splnil cieľ víťazstvom v pohári a všetko ostatné je takmer nepodstatné a zabudnuté.
Potom prišli mnou niekoľkokrát avizované kľúčové pohárové predkolá pre budúcnosť klubu. Budem sa opakovať, ale každý, kto rozumie pohárovej matematike, tak chápal, ako veľmi dôležitá bola práve táto sezóna v predkolách. Aj tu klub musel. A oni to zvládli. Niečo, s čím po zápase v Poznani už nepočítali ani optimisti. A to už sa znova podpisoval rozsudok nad trénerom.
A to všetko sa dialo a deje na pozadí postupnej prestavby kádra. Priznám sa, že v zime som bol skeptický aj ja pri pohľade na káder. Nebolo to úplne spôsobené kvalitou tímu, ako tým, že v tíme chýbal zdravý predajný potenciál a z toho vyplývajúca vízia budúcnosti. Po sezóne dokonca utiekli z kabíny nejaké potkany, no znova to klub zvládol a zrazu máme v kabíne „do plusu‘ Oforiho, Zeljkoviča a zjavne aj Djuriča. Schválne sa pozrite na káder s akým začínal Gašparík alebo ešte lepsie na vôbec prvý tím, ktorý tu vyčarovali v prvej sezóne ľudia, ktorí už v klube nie sú.
Tak by som chcel len poukázať zase raz na to, kam sa klub za necelé 3 roky posunul a že to rozhodne nie je málo. A mohlo byť viac? Vždy môže byť viac a je super, že trnavský divák a fanúšik chce stále viac. Len sa skúsme naučiť dôverovať klubu v dlhších horizontoch ako od nedele do nedele. Chápem, že je to ťažké po rokoch, ktoré tu boli, ale bez toho sa neposunie klub a prostredie ako celok. Nezačneme sa futbalom baviť a nezdvihnú sa ani návštevy. Budeme sa stále frustrovať nad tým prečo nehrá ten a ten, prečo sme nevyhrali o 3 góly a že tri body za výhru sú málo a že ani tá červená nie je dosť červená a čierna nie je taká, ako bývala. Našťastie v stredu prídu Košice a dorazí aj pozrieť Hrdzavý Pilát, aby už konečne trnavský divák videl tú oranžovú.
K futbalu len toľko, my sme chceli hrať, Ružomberok to zavrel a bol vysoko efektívny, k čomu pridal šťastie. Také zápasy sú aj budú, opýtajte sa v Poznani. Je neuveriteľné, že sa to opakuje s Ružomberkom dookola, ale netreba si na nich vytvárať komplex a byť frustrovaný. Už čoskoro to zlomíme a medzitým ešte bude veľa podobných zápasov aj pod ťarchou zápasov v Európe. Nech, na jar aj tak vyhráme pohár. Lebo ja tomu klubu konečne verím.
A keď vás ten futbal privedie s nervami na koniec, tak sa vybehnite na fajront odreagovať von, najlepšie možno aj na tento Fajront k Zvolovi. Bude tam aj Miki, tak mu to môžete povedať konečne a vypnúť facebooky.
Hráč zápasu:
Andrej Djurič. Prvý zápas a s prehľadom splnil očakávania.
Foto: Lukáš Grinaj