Review XIV. – Na Vlásku

Zápas na Pohroní priniesol veľmi zvláštny priebeh. V prvom polčase to vyzeralo na uterák. Dej stretnutia sa zmenil príchodom Jána Vlaska, ktorý prakticky sám otočil stretnutie v náš prospech. Aj napriek tomu sme body museli ratovať v samom závere.

Pohronie – Spartak 3:3 (1:0)
Góly: 17. Weir, 69. Petrák, 80. Rusov (vlastný) – 51. Yao, 61. Vlasko, 90.+ Savvidis

Zostava: Rusov – Turňa, Grič, Anthony (84. Kóša), Tsaousis (46. Vlasko) – Savvidis – Cabral, Bukata, Mikovič (84. Pačinda), Yao (81. Kolesár) – Yusuf

Vždy je ťažké rozporovať trénerovi zostavu. Tréner Hrnčár od príchodu do Spartaka hľadal ideálnu zostavu a hlavne optimálny výkon. Solídne predstavenie predviedlo mužstvo v tomto zložení predviedlo mužstvo len v Senici. Z môjho pohľadu najlepší výkon prišiel na pôde Ružomberku. Keď už sa teda tá ideálna zostava/systém vyprofiloval, tak sme sa vrátili k tomu, čo nefungovalo dokonale. Do zostavy síce prehovorilo zranenie Geriho Tummu, ktorým ale nemožno ospravedlniť posadenie Vlaska a hodenie Mikiho na post desiny. Rovnako Grič ukazoval podstatne lepšie výkony v strede zálohy. Vyhovárať sa na terén a tvrdiť „Dobrý futbal sa dá hrať len na dobrom ihrisku“ je úsmevné v kontexte výkonov na domácom ihrisku. Na toto sme sa pripravovali dva týždne…

Postrehy:
Na úvod nemôžem nespomenúť na veľké faux pas, ktoré včera spravil náš klub. Klub si neuctil pamiatku zosnulého trénera Hucka čiernymi páskami a minútou ticha. Človeka, ktorý viedol Spartak Trnava v najslávnejšom zápase jeho histórie a priviedol Spartak k majstrovskému titulu. Aspoň za nás v bezvýznamnom článku, ale úprimne a so všetkou úctou: ĎAKUJEME PÁN HUCKO! Odpočívajte v pokoji!

Zápas mohol začať katastroficky už v prvej minúte. Fadera mal na krídle k dispozícii voľný priestor. V súboji 1 vs 1 vykúpal Griča a len brvno nás zachránilo od prvominútovej pohromy. Dvojica Weir – Fadera robila v priebehu veľkej časti prvého polčasu z našich hráčov štatistov. Vynikajúci pohyb a dobrá práca s loptou tejto dvojice stačila na to, aby vymazali celý Spartak z ihriska.

Keď sa povie prirovanie „prešiel ako nôž maslom“, tak môžu k nemu púšťať gól vyššie spomenutého Jamesa Weira, ktorý si spravil tréningové kužely z Bukatu a Griča a umne zakončil. Ukázal ako ľahko sa stane zo situácie 2 vs 4 situácia sám proti brankárovi. Futbal bol k nám bol v prvom polčase veľmi milostivý a jednogólové manko pre nás lichotivý výsledok. Môžeme len ďakovať absentujúcej kvalite v koncovke Pohronia. Boli sme nevýrazní v obrane, v strede poľa, v krídelných priestoroch. Bol to možno najhorší polčas v doterajšom ligovom ročníku.

Do druhého polčasu nastala zmena, ktorá zmenila dej zápasu. Na ihrisko vybehla futbalová superstar Ján Vlasko na pozíciu kam patrí. Miki sa presunul na pozíciu kam prichádzal, keď sem prestupoval.

Vlasko ukázal okamžite po príchode, že jeho futbalové myslenie a schopnosti sú nadštandardné. Z jasného stretnutia spravil okamžite zápas, kde začal diktovať hru Spartak. Ihneď bolo na ihrisku badateľné, kto je dirigent. V 51. minúte načasoval skvelú prihrávku za obranu na výborne zabiehajúceho Saymona, ktorý výborne vyhodnotil situáciu a naservíroval loptu voľnému Yaovi, ktorý skóroval.

V prvých minútach druhého vychádzalo Vlaskovi snáď všetko. Krátke prihrávky, pasy, narážačky… V 61. minúte sa ocitol sám v obkolesení hráčov Pohronia. A Janko opäť raz ukázal, prečo medzi jeho priezvisko a futbalovosť patrí znamienko =. To, čo iní riešia albistickou loptou najbližšiemu spoluhráčovi do priestorov z ktorých nie sú nebezpeční, vyriešil Vlasko spôsobom jemu vlastným. Nasadil jasličky Weirovi a z palebnej pozície upratal loptu do siete.

Následne sme sa však zatiahli a ukázali všetkým ako nebrániť výsledok. Vyrovnávajúci gól ide pravdepodobne najviac za Jakubom Gričom. Jeho nedôrazný defenzívny zákrok však zďaleka nebol jediným faktorom inkasovaného gólu. Dlhodobo máme problém s tieňovým alibistickým bránením v krajných priestoroch od našich krídelníkov Yaa a Cabrala. Po podobnej situácii vytiahol ďalší zo série superzákrokov Dobrivoj Rusov.

Tretí inkasovaný gól je škoda komentovať. Jednoznačný faul na Rusova, ktorý bolo vidieť aj vesmírnej stanice ISS. Rozhodca si musel byť svojej chyby vedomý, lebo inak by musel Doba Rusova za sotenie rozhodcu poslať pod sprchy.

Pri záverečnom vyrovnávajúcom góle treba oceniť kvalitu Erika Pačindu, ktorý udržal loptu v ohni vo veľmi náročnej situácii. Po jeho zblokovanej strele sa k zakončeniu dostal Savvidis, ktorý to vyriešil umne. Len dodám, že aj v tejto gólovej situácii mal prsty Ján Vlasko, ktorý posielal loptu na Pačindu.

Zostáva len dúfať, že zápas ukázal trénerovi, že naša najlepšia (a jediná) desina je Ján Vlasko. A že Martin Mikovič je skutočne hráč na ľavú obranu o ktorú sa prihlásil sám v rozhovore po prestupe. Je „šokujúce“, že hráčom sedia pozície na ktorých chcú hrávať.

Hráč zápasu:
Voľba je jednoznačná. Futbalový básnik Ján Vlasko. Dal gól, ďalší vymyslel a prsty mal aj v treťom. Všetko kvalitné, čo sme v zápase predviedli stálo na ňom.