Rozdiel medzi zlým a zabudnuteľným zápasom vraj často tvoria 3 body. Na(ne)šťastie u mňa to tak nie je. Ak sa dalo mávnuť rukou nad domácim zápasom so Senicou, ktorá má individuálnu kvalitu nezodpovedajúcu ich tabuľkovému umiestneniu, tak z Nitry si okrem myšlienky troch bodov nesiem v hlave pachuť nevýrazného výkonu proti mužstvu, ktoré do ligy nepatrí.
FC Nitra – FC Spartak Trnava 0:1 (0:0)
Gól: Savvidis
Postrehy:
Tri krátke pozitíva. Prvým sú spomínané tri body. Druhý pozitívom je pre mňa prekvapivé nasadenie Sebastiana Kóšu. Sebo odohral zápas na úrovni svojho stopérskeho kolegu, ktorý má vysoký štandard. V individuálnych súbojoch s Erikom Jendrišekom nie len obstál, ale zvládal ich mimoriadne moderne konštruktívne. Vo viacerých prípadoch dokázal predať aj svoju snahu o konštruktívnu rozohrávku, technicky zvládal aj trénerov zámer prenášať hru často krížnymi pasmi na krídla. Jediného vážneho zaváhania sa v druhom polčase dopustil, keď stratil loptu v kritickom priestore vzhľadom na postavenie svojich spoluhráčov. Treba však povedať, že tá strata vyplynula z nesprávneho postavenia všetkých hráčov na ihrisku a Sebov (aj keď trochu naivný) pokus o konštruktívne riešenie je to, čo chcem ako fanúšik od mladého hráča vidieť a nie len zakopnúť loptu proti tragickej Nitre, kde sa hráči ani nepoznajú po mene. Tretím pozitívom je, že hráči v obrane odohrali celkom dobrý zápas a Nitru dokázali udržať na dostatočný dištanc vzhľadom na absolútne nevýrazný výkon celku, ktorým sa Spartak prezentoval.
Čo boli zásadné problémy? Už zápas so Senicou ukazoval akýsi nepochopiteľne nevyvážený prejav stredovej trojice. Cez polčas sa to tréner Gašparík snažil riešiť Vlaskom a Savvidisom, no nejakú kvalitnú vzorku herného prejavu do plnej obrany výrazne skreslil Mikovičov gól, ktorý pochopiteľne zmenil obraz hry. V Nitre boli preto moje očakávania sústredené najmä na zloženie stredovej trojky. Už pred zápasom bolo isté, že Vlasko už nebude k dispozícii ani na lavičke. Tréner zvolil nové zloženie a Bukatu doplnil Savvidis s Iglesiasom. No prvý polčas bol isto tým najhorším, z toho čo sme na jar videli. Stredová trojica neprinášala pohyb, nedopĺňala ostatných hráčov, nevytvárala na priemerných hráčov Nitry takmer žiadny tlak a nezbierali vo svojich priestoroch ani lopty po náznakoch napádania. Naopak prichádzali nezmyselné straty lôpt aj od takého Savvidisa, u ktorého je to absolútne neakceptovateľné. Len veľmi málo postupných útokov končilo zakončením a súper sa úplne zbytočne dostával do zápasu nad rámec vlastnej kvality. Hlavne tento nesúlad v strede v prvom polčase spôsobil, že sa míňalo účinku nasadenie Kóšu a vlastne jediné, čo zafungovalo, bola posledná možnosť s prenášaním hry od stopérov na krídla, kde v prvom polčase dokázal byť aktívnym aspoň Yusuf. Je nesmierne dôležité nájsť spôsob, akým sa bude prezentovať stredová trojica, ako bude prepájať fajn fungujúcu obranu s ofenzívnou trojicou, ktorá v Nitre trpela herným prejavom tímu ako celku. Na oko je nutné v takýchto zápasoch hrať vyššie tempo s ešte vyšším napádaním a považujem za neprístupné čakať, čo spraví súper ako Nitra, ktorý je z môjho pohľadu aktuálne jasný adept na baráž, ak nie rovno zostup. Ťažko povedať, čo konkrétne nefungovalo a rozhodne z toho nechcem obviňovať menovite žiadneho hráča, pretože Bukata v zápase bol, mal snahu, ale nedokázal svoju hru predať. Savvidis sa spamätal zo strašidelného polčasu a v druhom polčase sa aspoň priblížil výkonom z úvodu jesene. Rovnako Iglesias striedal momenty, keď vedel byť najpriamočiarejším hráčom s väčšinovými úsekmi, kedy bol zbytočným. Jednoducho mužstvo ako celok nefungovalo pri prepínaní z ofenzívy do defenzívy a naopak už vôbec.
Práve preto by sa dal celý priebeh zápasu zhrnúť do pár viet, ale veľký význam to pre mňa ani nemá, pretože tento zápas bol prinajlepšom zabudnuteľný. Jednoducho každý si chceme zápasy užívať a nie čakať na koniec proti sterilnej Nitre. Ak prepneme rovno na jednotlivcov, tak Rusov si drží vysoký štandard, ktorý Nitra zásadne nepreverila. Podstatné bolo, že Dobo držal koncentráciu a v momente, keď mal zbierať lopty zo vzduchu, tak bol tam kde mal byť, ako aj pri asi jedinej strele z diaľky, ktorá na neho šla v druhom polčase. Twardzik podáva pravdepodobne najlepšie výkony na jar zo všetkých hráčov v najcennejšom drese a svojim štýlom výrazne pomohol a pozoruhodne si sadol s Kóšom, ktorý jeho latku vyrovnal. Kristián Koštrna funguje takisto dobre a u neho sa jeho výkonnosť zjavne môže posúvať správnym smerom. Kredit mu rastie vďaka tomu, že vie správne časovať dopĺňanie ofenzívy, čo preukázal aj pri góle. V Nitre svoju úlohu zvládol aj Mikovič a bol nad štandardom tohto zápasu. K stredovej trojici už nemožno nič dodávať viac. Výrazne strpčila hru naším krídlam. „Prvopolčasový“ Cabral a naopak „druhopolčasový“ Yusuf boli absolútne stratení v tomto hernom prejave a zbytočne vynikli ich nedostatky, a ani pomoci z druhej vlny sa nedočkali v dostatočnej miere. Táto dvojica ešte stále devätnásťročných futbalistov si však zaslúži chápať ich výkony v širších súvislostiach a nemožno očakávať, že budú pravidelne fungovať, ak sa tímu nebude dariť. Nie sú to zatiaľ oni, ktorí by mali strhávať mužstvo k lepším výkonom.
Solídny zápas odpracoval v tom nešťastnom prvom polčase Olejník, ktorý zlepšil výkon a nezopakoval nervozitu zo zápasu proti Senici. Už po polčase ho však vystriedal plánovane Ristovski a spoločne s Kolesárom postupne neskôr prispeli k zlepšenému výkonu v druhom polčase. Mužstvo mierne zlepšilo pohyb a prišiel oveľa väčší tlak do šestnástky. Možno vytknúť, že ešte stále nefungujú štandardky a rohové kopy nevyznievajú ako výhoda pre Spartak. Silou vôle a dobrým postavením Ristovkeho našťastie Savvidis pretlačil loptu do siete a dal znova dôležitý gól v závere. Takýmto pozitívnym konštatovaním sa to dnes pokúsim predčasne ukončiť a rýchlo zabudnúť, že zápas v Nitre bol a zabudnúť aj na to, ako v závere Ristovski spálil šancu, pri ktorej mu ešte úplne zjavne chýbala pohoda z predchádzajúceho roka.
Ako však hovoril Nestor, po zápase sa počítajú len body. No…
Hráč zápasu
Ak by som išiel len čisto obrazom hry, tak by to bol Filip Twardzik. Filip je jednou z mála vydarených cielených posíl, akých sme mohli v Spartaku vidieť za XXX rokov. Vďaka svojej kvalite a tiež vodcovskému prínosu dovolil vedľa seba vyrásť Sebastianovi Kóšovi, a ten bol veľmi prijemným zjavom. Vďaka tomuto javu sa trochu nechám uniesť a za muža zápasu označím práve Kóšu, ako symbol toho, že ak dorastenci či juniori dostanú priestor a sami ho podložia kvalitou, tak ich nasadzovanie má veľký význam.