Zo Zlatých Moraviec sa Spartakovci určite vrátili nespokojní. Zo zápasu, ktorý mali pod kontrolou celý čas si priniesli bod. V honbe za miestenkou v Konferenčnej lige nám zatiaľ tento bod nestačí. Do zápasu nastúpil Spartak s viacerými zmenami kvôli zraneniam alebo kartovým trestom. Aj napriek tomu, že Spartak dokázal viackrát prekonať zlatomoravský zaparkovaný autobus, tak hráčov zradila koncovka. Výkonom upútal Dani Iglesias, ktorý je aj náš hráč zápasu.
ViOn – FC Spartak Trnava 0:0
Góly:
Zostava: Kamenár – Koštrna, Grič, Anthony, Trajkovski (82. Tsaousis) – Savvidis – Saymon, Bukata, Iglesias, Dele (74. Nsumoh) – Ristovski
Rusov, Takáč, Twardzik, Tumma, Kóša, Mikovič, Vlasko… Absencií viac ako dosť. Najmä v defenzívnej formácií chýbali hráči, ktorí počas jari podávali nadštandardné výkony a ťahali mužstvo. V bráne máme troch brankárov na ktorých je spoľah, takže o tom, že zápas Ľuboš Kamenár zvládne nebolo pochýb. Zo stredovej formácie vypadol Vlasko, ktorý hral po poslednej reprezentačnej pauze vo výbornej forme. Jeho miesto prebral Dani Iglesias.
Postrehy:
Už po úvodnom výkope bolo vidieť, že Zlaté Moravce budú dúfať, že z tohto zápasu získajú skôr bod akoby sa mali hnať za víťazstvom. Ich postavenie bolo veľmi hlboké a na vlastnej polovici zaparkovali autobus. Autobus to bol však pomerne hrdzavý, keďže prakticky okamžite sa dostal po peknej akcií Cabrala do veľmi sľubnej príležitosti Ristovski, ktorý však ľavačkou neobstrelil brániacich hráčov Moraviec.
Zápas mal slabšie tempo. Najdominantnejším prvkom na ihrisku, ktorý udával tempo zápasu bola trnavská stredová formácia v zložení Iglesias – Savvidis – Bukata. Záblesky prichádzali aj z našej tradične kvalitnej pravej strany odkiaľ sme sa dostávali k viacerým centrom (najmä od Koštrnu) a sľubným kombináciam. Naopak absolútne vypojená bola ľavá strana v zložení Dele – Trajkovski. Či už to bolo v návratovej fáze u Deleho, alebo naopak v doplnení ofenzívy u Trajkovskiho. Tieto činnosti u oboch absentovali.
Výborne hral Iglesias, na ktorého fantastický prvý dotyk takmer po každej lopte bolo radosť sa pozerať. Potešilo, že sa o Spartak určite zaujímal aj v minulosti, keďže v 23. minúte centrom našiel nášho bývalého hráča Čogleya, ktorý sa pokúsil exhibične kolenom prelobovať brankára Chovana, ale bohužiaľ sa mu to nepodarilo. Je to škoda, lebo Petrovi by sme určite dopriali konečne gól za Spartak. Do veľkej príležitosti sa po peknej kombinácii a ďalšej lopte od Iglesiasa dostal aj Saymon Cabral, ale vo výbornej príležitosti to napálil rovno do Chovana, ktorý dobre vybehol.
Rýchlo nám rástol počet rohov, ale keď je do budúcna na čom zapracovať, tak sú to práve rohové kopy. Našim herným štýlom sa dostávame k veľkému množstvu týchto štandardných situácií, ale až na výnimky bývajú väčšinou len malinou pre obranu súpera. A nezmenil to ani Iglesias, ktorý ich zahrával takmer celý zápas. Nevyšiel snáď žiadny.
Naša obrana nemala príliš veľa práce, ale pri ojedinelých akciách prišlo viacero zmätočných zákrokov. Či už luft Anthonyho, odkopnutie Griča priamo na os ihriska a súperovi na nohu alebo tieňové bránenie Savvidisa pri rohu Moraviec.
Druhý počas pokračoval v podobnom duchu. Hneď v úvodnej desaťminútovke sa dostal do zakončenia z dobrej pozície Iglesias, ktorý opäť len trafil Chovana. U španielskych záložníkoch tohto „Iscovského“ typu býva častokrát pravidlom, že radšej šance pripravujú ako zakončujú. O pár minú na to sa do šance dostal aj Bamidele, ale tiež nezakončil presne.
Tempo postupom zápasu viac a viac upadalo a pomaly sme sa začali zmierovať s remízou. Ani tá však nemusela byť, keď po ďalšom Anthonyho lufte bol v tutovke Hrnčár. Ten našťastie prestrelil. Zápas ukázal, že sme sa aj napriek hlbokému bloku Moraviec dostali do pomerne slušného množstva gólových príležitostí. V takýchto zápasoch musíme byť efektívnejší.
K výkonom:
Výraznejšie vyčnieval na ihrisku v podstate len jediný muž – Dani Iglesias. Je to futbalista na ktorom je vidieť okamžite jeho najlepšie herné aspekty, ktoré tu ospevujeme prakticky po každom jeho štarte (s výnimkou Trenčína). Prakticky každá naša zaujímavá akcia bola s účasťou Daniho. Na ihrisku kraľoval v medzihre a prezentoval sa výborným prvým dotykom, vedením lopty, pohybom a ponukou. Boli by sme veľmi radi, keby uvidíme Daniho pokračovať v najcennejšom drese. Myslíme, že tento Iglesias by predal v Trnave ešte veľa „cédečiek“.
Spoľah bol na Ľuba Kamenára, ktorý pri každom štarte podá výkon, ktorý v plnej miere spĺňa ligové parametre. Rovnako je to hráč o ktorom by nemalo byť pochýb a vedenie by sa malo snažiť všetko pre to, aby zostal doma aj v nasledujúcom ročníku.
Jakub Grič opäť trošku dopláca na zranenia a jeho presunom na stopéra nemôže využívať svoje najsilnejšie stránky. Jeho pohyb a sila tým pádom trochu chýba aj našej záložnej formácií, ktorá postráda viac alternatív. Anthony sa po dlhom zranení rozohráva. Sám určite vie, že to nie je ideálne, ale jeho schopnosti poznáme a tu treba len čas. Podobne ako to bolo u Milana Ristovskiho.
Na ľavej obrane dostal šancu Dejan Trajkovski. Hráč s jeho životopisom a v jeho veku sa šance proste musí chopiť lepšie. Ako ortodoxný ľavák mal pravú nohu len opieranie. Defenzívne ho súper moc nepreveril, ale aj napriek tomu najmä pri rozohrávke smerovalo veľa lôpt od neho nikam. Podpora ofenzívy a riešenie situácií v nej bolo podpriemerné. Vo včerajšom zápase hral asi o svoju budúcnosť v Trnave. Tu by som to tak ružovo nevidel. Legionár, nad 30 rokov, na jeho mieste čaká odchovanec…
Muž zápasu:
Dani Iglesias. Tu asi nie je o čom a vyššie sa popísalo dosť.
Foto: Lukáš Grinaj