Sezóna skončila. Tá ligová už v podstate pred pár týždňami a všetko podstatné sa dokončilo už pred vyše týždňom. 100 hodín osláv za nami a keď už vyprchalo šampanské z posledného fanúšika aj hráča, nalejme si možno aj trochu čistej vody.
Poloplný pohár slovenský
Začnime tým, čo sa skutočne podarilo. Klub si stanovil na začiatku sezóny, že v roku storočnice chce doma vyhrať nejakú trofej a celkom realisticky zamieril na Slovenský pohár. Všetko to bolo umocnené tým, že ešte v minulom roku sa všemocný a všesmiešny futbalový zväz rozhodol nasrať na svoje slová a cieľ každoročného organizovania finále pohára v Bratislave sa premiestnilo do Trnavy. A však dobre.
Ak sa na to pozrieme spätne a čisto úprimne, Spartak na ceste do finále nepodstúpil papierovo náročnú cestu. Čokoľvek bez účasti vo finále by bolo len obrovským neúspechom. Za všetko hovorí, že tie najťažšie chvíle si tím prešiel možno aj v Bolerázi, no a za zmienku stojí určite aj Takáčov postup cez penalty s Michalovcami. Okolnosti sa nakoniec predsa len zišli tak, aby pohár dostal svoju cenu, finálovým zápasom so Slovanom a ich úsmevným pokusom o odplatu.
Spartak nakoniec predsa vyhral a napísal najpodstatnejšiu kapitolu tejto sezóny a čo bolo tentokrát lepšie, vyhral v nej úplne zaslúžene. Nevyhol sa v tejto sezóne znova už typicky lacnému, zbytočne inkasovanému gólu. Našťastie to bola len ideálna zápletka do pamätného futbalového scenára a Spartak tak naplnil cieľ, ktorý si stanovil pred sezónou. Aká to príjemná zmena oproti rokom pod električkovým magnátom. 4 turbulentné roky pod filmármi znamená asi toľko trofejí, koľko nám bolo dopriate pod bývalým vedením či vedeniami. Samozrejme, že nie všetko je dnes ideálne a klub stále viac prešľapuje ako rastie, no posledné dve sezóny ukázali, že pokiaľ v tomto rybníku spravíte aspoň niekoľko dobrých rozhodnutí, futbal vám to vráti.
Povedzme si to najpodstatnejšie z dobrých rozhodnutí. Menovanie Michala Gašparíka ml. bolo po 3 zlých trénerských voľbách ozajstnou zmenou hry v tomto klube. Ale rozhodne nejde len o trénera Gašparíka, svoj podiel na tom nesie Marián Hodulík, fantastický Pavol Kamesch a meno Tomáša Prisztácsa by si mal dnes už začať pamätať každý, kto bližšie vníma trnavský futbal. Samozrejme celý realizačný tím, hráči a každý člen, až po legendárnu upratovačku, si zaslúži rešpekt za 2,5 ročnú cestu, ktorá začala v januári 2021 a zatiaľ vyvrcholila pohárovou storočnicou. Nezmazateľne sa zapísali do histórie klubu na konci jeho prvej storočnice.
Poloprázdny ligový pohár
Na všetko sa dá však pozerať z rôznych uhlov. Ak si nechcete kaziť odložený začiatok týždňa, ďalej nečítajte. Stop. Ak si chceš prečítať, ako to vidíme s ďalšou budúcnosťou, tak si priprav pochopenie a pevnejšie nervy.
Stále prebiehajúca či skôr dobiehajúca ligová sezóna bola jednoducho zlá. Môžme sa baviť o tom, či by nesedelo označenie priemerná, no ak sa pozrieme len plytko na bodový zisk, tak Spartak čaká bodovo najhorší výkon od príchodu aktuálneho realizačného tímu. A to v prvej polovici sezóny 2020/2021 prevzali ešte šarmírovsko-kostolánsko-hrnčárovský handicap.
Pripočítajme k tomu nevýrazný výkon v európskych pohároch, šialenú defenzívnu hru počas celej sezóny, keď by Spartak inkasoval gól aj proti výberu z radov fanúšikov, no a najmä to, že Spartak do tejto sezóny priviedol množstvo starších a skúsenejších futbalistov. Paur, Štetina, Daniel, Štefánik, Twardzik k už stabilnej kostre ako Koštrna, Mikovič, Bukata, Procházka vytvorili mix takmer najstaršieho tímu v lige plnej dorastencov. To už dnes však vieme zhodnotiť, že sa výsledkovo a herne nijak v lige nepreukázalo. Počet negatívnych zápasov pravdepodobne prevýšil tie, ktoré vyvolali pozitívne dojmy a Spartak druhý rok po sebe zažil jarný výsledkový kolaps. Mužstvu chýbala príliš často energia, sebavedomie, drzosť aj kvalita. Pričom skúsenosti, ktoré mal takto zložený tím ukázať jednoducho vidieť neboli ani v chvíľach, ktoré sme v minulosti vedeli pokojne odkontrolovať.
Samozrejme, že čiastočne je možné tieto skutočnosti pripisovať pokusu o zmenu herného štýlu, ale od určitého momentu, ktorý sa najviac vypuklo prejavil v prvom jarnom Derby na Slovane, musel realizačný tím zatiahnuť spätný chod. Ten vyvrcholil finálovým pohárovým derby s veľmi zjednodušenou verziou herného prejavu s veľkým počtom dlhých lôpt. To vyšlo raz a jednorázovo bude, pretože to je vo futbale relevantný štýl hry snáď dlhšie ako existuje tento klub, ale určite to nefiguruje v plánoch realizačného tímu ako ten hlavný prejav, ktorým by sa chceli do budúcna presadzovať vo väčšine zápasov.
To ako sa mužstvo dokáže presadzovať je a vždy aj bude determinované kvalitou kádra. Tento káder, v tomto zložení a nastavení možno povedať, že narazil na nejaký strop. Zrkadlo tomu, aký je rozdiel medzi Európou, či tomu ako má vyzerať prínos posily, naznačili miestami mladý Oseni, ktorý bojuje s nárokmi trénerov, no najmä rovnako stále mladý Ofori. Možno práve on je tým najpozitívnejším objavom sezóny s prísľubom do tej ďalšej a to sa bavíme o chlapcovi, ktorý bol na hrane druhej Bundesligy a ktorý má aj na pohľad ešte veľké rezervy. Rozdiel je však úplne jednoznačne v tom, že pri tomto hráčovi vidno hlad po tom sa ešte niekam futbalovo posunúť, niečo dokázať, vyhrávať a hlavne si veriť, že vyhrať môže. To všetko sú veci, ktoré nie vždy bolo vidno z trnavských hráčov.
Počas zimnej prestávky tréner Gašparík povedal, že mnoho hráčov hrá v Trnave o svoju budúcnosť, pretože klub musí zvýšiť kvalitu, ak chce raz bojovať o titul. Preto je bez najmenších pochybností možné povedať, že nutnosť vnútornej sebareflexie bez spomienkového optimizmu a emócií smerom dnu do kádra je viac ako žiadúca. S najväčšou pravdepodobnosťou príde k najväčšej a najnutnejšej obmene v strede zálohy. Žiadny zo stredných záložníkov s výnimkou Savvidisa neukázal počas sezóny dlhodobejšiu stabilitu v kvalite výkonov. A práve Savvidis by tiež s veľkou pravdepodobnosťou už v Spartaku od ďalšej sezóny nemal pokračovať. Hosťovanie končí aj Taiwovi a Twardzikovi, pričom ich pokračovanie v tíme je tiež skôr menej pravdepodobné. Spartak čaká teda výrazná obmena a asi aj vítaná obmena.
Nám fanúšikom ostáva len veriť, že v klube sa nájdu prostriedky, aby sme mohli my aj realizačný tím snívať a rozmýšľať vo veľkom. Je to žiadúce aj s ohľadom na našu krátkodobú či dlhodobú budúcnosť v Európe. Spartak jednoducho musí s ohľadom na vývoj európskeho futbalu a tímového koeficientu zabojovať o účasť v Európskej konferenčnej lige, ak sa nechce prepadnúť do európskeho suterénu. Splnený cieľ je veľa, ale tento klub je odsúdený na to, aby mu ciele vždy rástli. Taký je Spartak, taká je Trnava.
Foto: Majstrovský Lukáš Girnaj