Tomáš Pozar odohral v drese Spartaku deväť ligových zápasov, v ktorých strelil dva góly. Ďalšie dva štarty a jeden gól pridal v Slovenskom pohári. Napriek krátkemu pôsobeniu Tomáša v Spartaku patril prístupom k hráčom, ktorí utkveli v pamäti. V októbri tohto roku si pripísal štart v Českej reprezentácii a v súčasnosti je druhým najlepším strelcom českej najvyššej súťaže.
Keď sa rozprávam v mojom okolí s ľuďmi o Spartaku, tak pri téme „Ktorý hráč tu mal pôsobiť dlhšie“ častokrát padne meno Tomáša Poznara. Ďalšia kariéra odchovanca Zlínu nám potvrdzuje, že sme veľmi ľahko pustili kvalitného útočníka. Viacero kvalitných sezón v Zlíne, prestup do Plzne, pôsobenie v Baníku Ostrava a už spomínaný štart v českej reprezentácii. To je v krátkosti kariéra Tomáša Poznara doposiaľ.
Trnava: Skvelí fanúšikovia, veľký klub, kvalitný tím… Chýbala trpezlivosť
Váš prvý kontakt kontakt so Spartakom bol pravdepodobne v divokom zápase v Luhačoviciach. Takú šou ste na prípravnom zápase asi neočakávali. Ako spomínate na tento divoký zápas?
Áno, bol to jeden z prvých kontaktov, aj keď v danom zápase som nehral. Bolo to veľmi búrlivé. Spoluhráči si ten zápas užili a spomínali, že podobný priateľák ešte nehrali. Spartak Trnava bol vždy známy fanúšikmi a viem, že tam boli aj fanúšikovia Baníku Ostrava. Vedelo o tom, že sú to spolu ostrí chlapci. Druhý kontakt bol v priateľskom zápase v časoch, keď Spartak viedol Pavel Hoftych. Mne sa podarilo vtedy streliť dva góly, tak si ma možno aj v Trnave zapamätali a neskôr ma angažovali.
Ako ste v roku 2013 reagovali na záujem Trnavy, resp. ako sa prestup udial?
Záujem Spartaka ma vtedy veľmi potešil. Pamätám si, že som nebol v Zlíne úplne spokojný. Bol som v Zlíne dlho a chcel som zmenu. Rozprávalo sa aj o nejakých prvoligových českých tímoch, ale zrazu prišla Trnava. Riešil som to s pánom Hoftychom, v klube pôsobil aj kamarát Martin Vyskočil a prestup som riešil aj s ním. Ihneď po príchode som videl, že Spartak Trnava je veľký klub a veľký pojem. Na angažmán som sa veľmi tešil a bola to dobrá voľba. Som rád, že som môhol v Spartaku aspoň nejakú chvíľu byť.
Počas vášho zápasu bola v Trnave bohužiaľ otvorená iba západná tribúna. Aj na tejto tribúne však vedeli fanúšikovia vytvoriť búrlivú kulisu. Ako spomínate na domáce zápasy?
Áno, štadión sa vtedy ešte len budoval, prezliekali sme sa v unimobunkách, ale zápasy bývali väčšinou vypredané. Ale divácka kulisa bola krásna. Fanúšikovia, „Andeli“ , urobili skutočne krásnu atmosféru. S niektorými fanúšikmi som sa skamarátil. Nemôžem zabudnúť na zápas so Slovanom, ktorý sme síce prehrali, ale atmosféra bola skvelá.
Po príchode do Spartaka ste strelili gól už v druhom zápase v našich farbách v zápase proti Dunajskej Strede pri výhre 4:1 na Žitnom ostrove. Po zápase ste boli spoluhráčmi dotlačený na lídra ďakovačky. Spomínate ešte na tieto chvíle?
Ten zápas mám v živej pamäti. Strelil som tam svoj prvý slovenský ligový gól po rohu. Bola tam aj početná skupina fanúšikov, ktorí jazdili s nami a udávali smer. Pamätám si, že viacero tímov malo zväčšenú kapacitu pre fanúšikov Spartaka . Fanúšikovia boli v tomto smere na Slovensku jednotka. A čo sa týka ďakovačky, tak si pamätám, že fanúšikovia ma mali radi a vyskandovali ma, čo ma veľmi tešilo. Vážili si ma ako človeka a ako hráča a veľmi rád na to spomínam. Užil som si to, aj keď som bol trochu nervózny a chcel som to roztlieskať čo najpomalšie. Rád na to spomínam. Prišlo mi, že Spartak je veľký klub s obrovským potenciálom.
Ku koncu jesene prišlo vypadnutie zo zostavy. V čom nastal zlom? Nesadli ste si s trénerom Jarábkom?
Nastali tam nejaké zmeny. Podľa mňa sme v tej sezóne mali tím ako hrom. Bolo treba tím udržať pokope a dať nám trochu čas. Chcelo to viac trpezlivosti na čele s pánom Jarábkom, ktorý po každom nevydarenom zápase vyhadzoval dvoch-troch hráčov z klubu. Nebolo to správne. V mužstve musí byť symbióza medzi kabínou a trénerom, čo vtedy nefungovalo. Vedenie reagovalo impulzívne na nepodarené zápasy. Napríklad po zápase s Ružomberkom niektorí hráči skončili, čo nebolo príjemné. Bola to chyba.
Mužstvo v tej dobe bolo perspektívne…
Mužstvo sa skladalo. Boli tam hráči ako Vlasko, Mikovič, Sabo, Procházka, Adámik, v bráne Dobo Rusov… Som presvedčený, že keby Trnava udržala kostru mužstva, tak mohla na titul čakať kratšie. Myslím si, že keby zostalo mužstvo pohromade a prišiel by lepší tréner, alebo by sa tréner Jarábek skľudnil, tak v ďalšej sezóne by sme titul urobili. Tím bol skutočne kvalitný.
A vaše vypadnutie zo zostavy?
To sa stáva. Bolo to po prehranom zápase s Myjavou, ktorý sa nepodaril. Všetci sme boli sklamaní. To, že hráč vypadne zo zostavy, je normálne. Mrzí ma, že pán Jarábek sa ku mne vtedy nezachoval pekne. Zachádzal so mnou ako s handrou, potom som už chodil hrať za Béčko. Napríklad si pamätám ako sme sa vrátili z Košíc neskoro po polnoci a na druhý deň som bol poslaný hrať za Béčko a následne som dostal kritiku, že som nepodal dobrý výkon. Potom som už prestal chodiť s Áčkom. Spomínam, že aj v Béčku bola vtedy dobrá partia a kvalitní hráči. Klub mal celkovo dobrých hráčov. Pán Jarábek už ďalej so mnou nepočítal a rozlúčil som sa v Banskej Bystrici, kde som hral asi 35 sekúnd. Vyvrcholilo to tým, že na Memoriáli Vlasta Opálka ma vzal ako posledného hráča a na palubovku ma pustil len za rozhodnutého stavu. Nenechal ma kopnúť si ani v hale. Niesol som to vtedy ťažko. S odstupom času by som to ale zhodnotil takto: Pánovi Jarábkovi sa nepáčil môj štýl, nesadol som mu futbalovo, neveril mi a tak skončilo moje pôsobenie v Spartaku.
Ako by ste spätne zhodnotili svoje pôsobenie v Trnave? Čo vám dalo alebo vzalo pôsobenie v Spartaku? Mali ste záujem o pokračovanie v danom období?
Bol som rád, že som sa do takého tímu dostal. Našiel som si v Trnave mnoho kamarátov. Spartak mi zostal v srdci. Klub mi bol sympatický, to pôsobenie bolo super. Chcel som pokračovať, ale nebolo to možné. Tréner mi neveril a podľa mňa už potom ani Trnava nemala záujem, takže som sa vrátil do Zlína.
Bol v hre ešte niekedy návrat späť?
Áno, spomínam si, že ma Pavel Hoftych oslovil keď som bol v Plzni. Samozrejme, že som mal hneď záujem, ale neviem presne ako sa jednalo. Nakoniec Plzeň poslala do Trnavy Mareka Bakoša, ktorý v klube odviedol skvelú robotu.
Zostali ste s niekým z Trnavy v kontakte?
Áno, ako som spomínal, tak v Trnave som si urobil pár priateľstiev, ktoré vydržali dodnes. Sem tam si napíšem s Ivanom Schranzom, Erikom Sabom, Jánom Vlaskom, Petrom Štepanovským… Po zápase vždy prehodíme pár slov aj s Marekom Janečkom. Som za to určite rád, lebo sú to všetko skvelí chlapci.
Nezabudnuteľné zápasy za Plzeň, ale trochu mrzí nevyužitá šanca
Následne prišla z vašej strany vydarená postupová sezóna v Zlíne na ktorú ste nadviazali kvalitnou sezónou aj v najvyššej súťaži. Aké bolo adaptovať sa na najvyššiu českú súťaž?
Veľmi nám pomohol príchod trénera Pánika. Mali sme kvalitný tréningový proces, potom sa nám darilo aj v zápasoch. V kabíne sme mali veľmi dobrú partiu, boli sme hladní po výsledkoch a darilo sa nám aj na ihrisku. Tréner nás výborne viedol správnym smerom. Adaptácia na ligu bola rýchla. Boli sme na ligu natešení a na tribúny sme prilákali fanúšikov. Najmä prvý polrok bol skvelý.
Bola táto sezóna pre vás zlomová?
Áno. Ako sme sa dostali do ligy, tak si nás začali všímať agenti a ponúk bolo okamžite veľa. Dopadlo to tak, že som nakoniec prestúpil do Plzne.
Prichádza ponuka z Plzne a veľká výzva. Mali ste aj iné ponuky alebo to bola ponuka, ktorá sa neodmieta?
Boli tam aj zaujímavé ponuky zo zahraničia. Ale asi neboli tak konkrétne. Ponuka z Plzne bola konkrétna a jednali rýchlo. Dá sa povedať, že taká ponuka sa určite neodmieta. V tíme bola veľká konkurencia. Na jeden post sme boli ja, Michal Ďuriš, Marek Bakoš a Michael Krmenčík. Napriek tomu som do toho chcel ísť a vyskúšať to. Mrzí ma, že som vtedy nemal také skúsenosti ako mám dnes, ale všetko zlé je k niečomu dobré.
Aj napriek tomu, že pôsobenie v Plzni pravdepodobne nevyšlo podľa vašich predstáv, tak ste okúsili Európsku ligu. Nastúpili ste aj proti AS Rím. Ako by ste spätne zhodnotili tento ročník?
Veľa vecí by som urobil inak. Vrátiť to však nemôžem. Nedarilo sa mi skórovať a tiahlo sa to celou sezónou. Ďalším cieľom bolo vyhrať ligový titul a to sa nám v závere sezóny nepodarilo a titul nám utiekol. Európska liga bola skvelá skúsenosť. Predviedli sme skvelú otočku proti Austrii, zápasy proti Rímu sú tiež nezabudnuteľné. Mrzí ma, že som tú šancu nechytil viac za pačesy, ale s tým sa už nedá nič robiť.
V Baníku s Milanom Barošom
Po Plzni prichádza angažmán v Baníku Ostrava…
Baník so mal rád už ako mladší hráč. Najmä to ako tiahli ligou, skvelých fanúšikov… Do Baníku vtedy prišiel Milan Baroš, ktorý bol jedným z mojich obľúbených hráčov. Stál o mňa aj majiteľ Brabec a po rozhovore s ním som prestúpil do Baníku. Z hľadiska fanúšikov, vízie majiteľa som išiel do toho. Naplnilo to moje očakávania. Fanúšikovia boli fantastickí, jednoznačne najlepší v lige. Vedel som aj o spojitosti s trnavskými fanúšikmi v minulosti.
Baník je známy skvelou atmosférou, ale aj náročným publikom. Bolo to cítiť?
Náročnosť som pocítil, keďže som vtedy nebol v najlepšej forme. Svojou pracovitosťou a zápalom pre tím sa mi nakoniec podarilo streliť nejaké góly a pracovať pre tím. Verím, že si ma nakoniec obľúbili. Podarila sa nám zachrániť nakoniec liga, keď sme vstali z popola. Chcel som pokračovať, ale nedohodli sme sa. Na pôsobenie spomínam veľmi rád.
V ktorom pôsobisku ste cítili najväčší tlak od fanúšikov, resp. od vedenia?
Najhorší tlak bol asi v Plzni. Vedenie bolo nastavené na výhry, úspechy… Vedenie nemuselo ani tlačiť, ale každý si uvedomoval nutnosť vyhrávať. Tlak prichádzal najmä z médií a okolia. V Baníku prichádzal tlak najmä od fanúšikov, ale to mi nerobilo problémy. Zo začiatku som nepodával optimálne výkony, ale makal som na tom, aby sa to zlepšilo. Nakoniec sa nám aj začalo dariť.
Ako by ste zhodnotili pôsobenie v Baníku? Čo boli pre vás nezabudnuteľné momenty?
Najväčší zápas, ktorý som v Baníku hral bola domáca výhra 3:2 so Spartou. Biele peklo. Už od samotného príchodu na štadión, rozcvičky, až po zápas. Fantastická atmosféra, ďakovačka. Na túto spomienku určite nezabudnem. Celé to angažmán bolo super. Baník je veľký klub a pokračuje to aj teraz.
Emócie pri repreznetačnom štarte a európsky so Zlínom
Návrat do domáceho Zlína a Tomáš Poznar opäť pokropený živou vodou. V dvoch sezónach 8 a 9 gólov. V čom tkvie chémia Tomáš Poznar a Zlín?
Plzeň ma nechala trénovať s juniorkou, tak sa hľadali alternatívy aby boli spokojné obe strany. Koketoval som s rôznymi klubmi. Chcel som hrávať za Baník, ale stroskotalo to na jednaniach o ktorých sa dnes už nechcem baviť. Následne prišla týždeň pred ligou ponuka zo Zlína. Bol som prekvapený, že Plzeň ma tak rýchlo pustila na hosťovanie. Trénerom bol Michal Bílek. Skvelý človek a mimoriadny tréner. Mal veľký podiel na tom, že sa nám začalo dariť. Tréner vymačkal z nás to, čo v nás bolo. Ťažko však povedať prečo sa mi strelecky darilo. Je to môj materský klub, mal som už skúsenosti. Bude to vývojom futbalovej kariéry. Podarilo sa mi skúsenosti preniesť na ihrisko.
V aktuálnej sezóne ste druhý najlepší strelec ligy…
Som veľmi rád, že sme urobili šnúru výhier. Po výhrach naskakujú body rýchlejšie. Je mi jedno, kto dáva góly. Hlavne nech sa nám darí. Momentálne nám to sadlo. Pracujeme ako tím jeden za druhého a verím, že sa nám bude dariť podobne ďalej.
Prišiel aj štart v Českej reprezentácii k čomu gratulujem. Cítite životnú formu?
Neskutočné, neuveriteľné, nádherné. Som nesmierne šťastný za štart v reprezentácii. Aj keď to prišlo v dobe v akej prišlo. Vypadlo viacero hráčov, došlo až na mňa. Som rád, že som to mohol zažiť. Bola to pre mňa vzpruha a motivácia. Videl som, čo robia elitní hráči. Je to motivácia sa tam možno ešte niekedy pozrieť.
Aké máte ambície, či už osobné alebo klubové? Je motivácia zahrať si so Zlínom nejaký európsky pohár?
Zlín a európske poháry už tu raz bolo, ale nezažil som to na ihrisku. Je to pre mňa určite osobný sen. Avšak sezóna je dlhá a vôbec nemá momentálne cenu uvažovať, či to je reálne alebo nie. Skutočne hráme od zápasu k zápasu a myslíme len na najbližšie kolo. Takže zatiaľ nemá cenu sa baviť o nejakých cieľoch.
Na záver. Najkrajší moment kariéry?
Je ich viac, ťažko vybrať len jeden. Postup do ligy a ligový štart, prestup do veľkého tímu, reprezentačný štart… Ale na bilancovanie je skoro. To budem až po konci kariéry. Možno ešte príde niečo veľkolepé.