Radosť, radosť, radosť. Zápas so Žilinou mal všetko, po čom trnavský fanúšik túži. Futbalová kvalita, tímový duch, srdce na ihrisku, emócie, agresivita a odvaha. Výborne pripravené mužstvo na súpera, kvalitné výkony od všetkých hráčov. Michal Gašparík vstúpil do svojej misie v Spartaku najlepšie ako mohol. Toto bol Spartak, ktorý Trnava miluje. Opäť raz sa v meste bude hovoriť týždeň o jedinom a budú sa odpočítavať dni do ďalšieho zápasu. Futbal sa vrátil tam, kam patrí.
FC Spartak Trnava – MŠK Žilina 2:1 (2:1)
Góly: 15. a 31. Bamidele Yusuf – 40. Javorček
Rusov – Koštrna, Tumma, Twardzik, Mikovič – Grič, Savvidis – Cabral, Bukata, Bamidele Yusuf (67. P. Kolesár) – Ristovski (81. Olejník, 90. S. Kóša)
Tréner Gašparík spravil v zostave oproti zápasu v Nitre tri zmeny. Premiérovo sa do základnej zostavy počas jarnej časti vrátil Gergely Tumma a premiérovo sa do zálohy pod Michalom Gašparíkom postavil Jakub Grič. Už zo zaradenia spomínanej dvojice na tieto posty bolo vidieť, že súboje budú pre Žilinčanov bolestivejšie. A aj boli. Prvý menovaný snáď neprehral vzdušný súboj a na tvrdosť Jakuba Griča bude spomínať zajtra nejeden zo žilinských mladíkov. Na hrote sa predstavil Milan Ristovski.
Postrehy
Spartak vyrukoval na Žilinu s pressingom od prvej minúty a slávilo to úspech. Prakticky okamžite sme mohli ísť do vedenia. Minúta hry a Spartak napádal rozohrávku Žiliny v ich vlastnej šestnástke v trojici Bamidele, Ristovski, Bukata. Výbornú prácu odviedol Martin Bukata, ktorý vyslal do tutovky Ristovskiho. Do vedenia sme nešli, ale tento screenshot musí tešiť.
A rozhodne to nebol ojedinelý obrázok zo včerajšieho zápasu. Spartaku sa najmä v úvodnej tridsaťminútovke darilo dostávať pod tlak žilinského brankára Petráša spolu so stopérmi, ktorí viackrát takmer chybovali alebo nám odovzdali loptu.
Pressing nám pomohol aj v siedmej minúte, kedy trojica Bamidele – Mikovič – Ristovski spravila navyše potrebné kroky a dala Anangovi jedinú možnosť – odkopnúť loptu. Tú dostali pod kontrolu jednodotykovou narážačkou Twardzik – Savvidis – Tumma. Lopta sa dostala k Rusovovi, aby sa hráči vrátili do pozícii. A následne Rusov poslal výbornú loptu na Martina Mikoviča, ktorý poslal fantastický center (aka Daley Blind na Robina van Persieho na MS 2014) na Milana Ristovskiho, ktorý zahodil ďalšiu šancu.
Milan Ristovski sa v zápase dostával do šancí alebo sľubných príležitostí pomerne jednoducho. V koncovke sa mu síce nedarilo, ale ukázal potenciál. Jeho bilancia je síce za dva zápasy cca 5 zahodených góloviek, ale aj do tých sa je treba dostať. A Ristovskiho pohyb po ihrisku je výborný. Čas po dlhej pauze by mal byť liekom na nabranie hernej sebaistoty.
V 14. minúte sme sa dočkali. Opäť sme vysoko napádali žilinských obrancov. Odkopnutú loptu na stred ihriska vyhral Grič, ktorý ju vrátil na hranicu šestnástky k Bamidelemu, ktorý nespanikáril a posunul Martinovi Mikovičovi. Ten zvolil ďalšie výborné riešenie a našiel voľného Bamideleho, ktorý potvrdil vzrastajúcu formu a poslal Spartak do vedenia. Opäť však treba oceniť aj rýchlu reakciu mužstva po zisku lopty a tlak do 16ky. V priebehu chvíle sa v šestnástke Žiliny ocitlo 5 našich hráčov. Veď na to sme neboli zvyknutí. 🙂
Onedlho sa do šance dostal dravý Cabral a po štandardke opäť Ristovski. Spartak v týchto momentoch vyhrával súboje na každom kúsku ihriska. Napádajúca ofenzívna trojica. V zálohe vyhrával súboje okrem Savvidisa s Gričom aj Martin Bukata. Práve Martin Bukata bol dôležitým hráčom pri výstavbe hry. Loptu vyvážal a rozdával s ľahkosťou a eleganciou. Vyzerá, že je konečne stopercentne fit. Nech zdravie drží ďalej.
Martin Mikovič sa v zápase snáď zmenil na Davida Alabu. V tridsiatej minúte napriahol z diaľky a preveril Petráša. Z nasledujúceho rohu sme sa opäť tešili. Po centri Twardzika vyhral hlavu Jakub Grič, ktorý našiel Bamideleho, ktorý už nemal problém zakončiť a potešiť všetkých slušných ľudí. Mimochodom Michal Gašparík je konečne tréner, ktorý našiel pozíciu pre nigérijského mladíka. Na ľavom krídle podáva skutočne zaujímavé výkony a ak stabilizuje výkonnosť a tá bude taká ako predviedol napríklad proti Zlatým Moravciam alebo Žiline, tak sa poteší aj klubový pokladník.
Z úvodnej tridsaťminútovky sme vyťažili dvojgólový náskok, ale neskromne musím napísať, že v tom momente by zápasu svedčal vyšší počet strelených gólov na strane Spartaka. Bolo jasné, že v podobnom tempe nie je možné vydržať celý zápas a istý útlm musel prísť, ale hru sme mali v podstate stále pod kontrolou. Najmä Filip Twardzik predvádzal výborný výkon, a tak si latku nastavil za prvý mesiac v Trnave veľmi vysoko. Skvele rozohráva, nestresuje v ťažkých situáciách, podrží loptu na našich kopačkách a má skvelý prehľad. Gergely Tumma mal počas celého zápasu výborné vzdušné súboje.
V štyridsiatej minúte prišla bohužiaľ rana z čista jasna. Javorček prešiel ako nôž maslom medzi Cabralom a Savvidisom. Gergely Tumma tiež nevystúpil dostatočne rýchlo a rovnako u Dobrivoja Rusova sme zvyknutí na to, že takéto strely chtytá, aj keď to bola dobre umiestnená strela. Po viacerých drobných zaváhaniach to bol pre nás bohužiaľ až príliš prísny trest v podobe inkasovaného gólu.
Mužstvo ale nespanikárilo, aj keď sme začali hrať v druhom polčase trochu defenzívnejšie a nenapádali sme tak vysoko rozohrávku. Jakub Grič začal hrať opticky nižšie ako v prvom polčase. Na druhú stranu Žilinu sme držali na dištanc. Ich tlak bol viac-menej z kategórie platonických. Rozohrávali loptu zo strany na stranu, ale do výraznejších šancí sa nedostávali ani po červenej karte Kristiána Koštrnu.
Práve za reakciu po červenej karte Kristiána Koštrnu si zaslúži veľký kredit Michal Gašparík. Odvážne rozhodnutie v podobe Saymona Cabrala na pravej strane obrany slávilo úspech. Defenzíva nie síce najsilnejšia stránka mladého Brazílčana, ale už v minulosti na pozícii wingbacka ukázal, že vie prijať aj zodpovednejšiu úlohu ako pozíciu na krídle. Cabralovou devízou je bezpochyby futbalová inteligencia a schopnosť rýchlo sa zorientovať, čo dokázal už na spomínanom wingbackovi, kde robil progres zo zápasu na zápas. Svojej úlohy sa zhostil veľmi dobre aj včera.
Aj napriek červenej karte sme boli schopní byť pre Žilinu hrozbou a snažili sme sa o rýchle brejky, kedy častokrát loptu vyvážal Bukata a z druhej vlny často ofenzívu dopĺňal skvele hrajúci Mikovič. Ťažké súboje so stopérmi Žiliny zvládal Ristovski, ktorý hore odvádzal kvalitnú prácu pre tím. Po jednom zo súbojov vyslal do šance Bukatu, ktorého strela skončila tesne mimo brány len vďaka bloku jedného zo Žilinčanov.
V 70. minúte prešiel priveľmi hladko Iľko cez Geriho Tummu a Bichakhchyan bol následne vnútri trestuhodne nepokrytý, keď v tutovke našťastie zahodil. O 10 minút neskôr spoza šestnástky pekne napriahol Kurminowski, ale Rusov vytiahol opäť raz vynikajúci zákrok presne v dobe, keď mal prísť. Žilinčania sa dostali do ešte jednej príležitosti. Aj hráč ako Filip Twardzik dokáže spraviť menšiu chybu, keď nenačasoval dobre pohyb na center zo žilinskej pravej strany a žilinský hráč sa dostal do solídnej príležitosti. Ani z tej na naše šťastie nič nebolo.
Treba však tiež oceniť viacero dobrých defenzívnych zákrokov Geriho Tummu a Filipa Twardzika v poslednej desaťminútovke. Najmä Tummov zákrok pri Jibrilovom náznaku príležitosti bol pekný. Viac ale upútala reakcia Martina Mikoviča, ktorý sa z toho potešil takmer ako z gólu a mladého spoluhráča išiel hneď povzbudiť. Tímový duch ako má byť. Miki sa celkovo v poslednej desaťminútovke zhostil výborne úlohy skúseného hráča. Svoje súboje vyhrával, snažil sa rozkúskovať tlak Žiliny kontrolou natlakovania lopty pri autovom vhadzovaní. To sú všetko drobnosti, ktoré nám doručili víťazný výsledok.
Opäť raz sme zažili zápas, ktorý budeme s radosťou rozoberať celý týždeň a len nás navnadí na ďalší. K dobrému zápasu treba samozrejme oceniť aj kvality súpera. Práve Žilina je podľa môjho subjektívneho názoru súper, na ktorého sa každý rok najviac teším. S týmto súperom sme odohrali mnoho kvalitných a pamätných zápasov. Od nášho návratu do prvej ligy v roku 2002 mám najviac pozitívnych spomienok práve na zápasy so Žilinou. 3:1 hneď po návrate do ligy pred takmer plným domom proti majstrovi, 4:1 za Adamca pri pamätných výpadkoch osvetlenia, 4:1 pod Mazurom, 2:0 pri otvorení štadióna, finále pohára a mnohé ďalšie. Môžeme byť len radi, že tento zápas zapadne do kategórie pozitívnych spomienok. Môžeme sa tešiť na ďalšie pokračovanie v hornej šestke.
Včerajší zápas mal jedinú chybu. Neboli tam fanúšikovia. Viete si predstaviť to peklo, ktoré by bolo pri takomto zápase kľudne aj pri šesťtisícovej návšteve? Ja áno a zimomriavky mám len pri pomyslení na to. Snáď už čoskoro.
Nemôžem si odpustiť rypnutie do bývalého trénera Hrnčára, ale pozrieť si na porovnanie zápas v Žiline a zápas so Žilinou včera je ako „nebe a dudy“. A nie, vôbec nejde o výsledok. Ide o to ako sme sa k zápasu postavili. A presne to je v Trnave dôležité.
Hráč zápasu:
Po takomto zápase býva ťažké vybrať toho najlepšieho. Bolo skutočne veľmi veľa dobrých výkonov a ani jeden nevydarený výkon. Voľba však padne jednoznačne na Martina Mikoviča. Bol to takmer ideálny výkon krajného obrancu. V defenzíve istý, v ofenzíve nebezpečný, asistencia, krásne pripravená šanca Ristovskimu, výborná strela. Ako som spomínal vyššie. Martin Mikovič sa zmenil včera na Davida Alabu. A nejde mu to, ako trnavskému odchovancovi, nepriať.