Prehra s dánskym vicemajstrom znamená, že Spartak má v polovici skupinovej fázy na konte 0 bodov. V zápase s Nordsjeallandom podali červeno-čírni solídny výkon, ale rozdiel v kvalite bol príliš výrazný. Či sa nám to páči alebo nie, výsledky v Európe sú reálnym obrazom súčasnej pozície Spartaka v európskom futbale. Nemáme za majiteľov ropných šejkov ani lokálnych oligarchov, aby sme dokázali preskočiť roky budovania zo dňa na deň. Hráčom zápasu bol za nás Erik Daniel.
FC Spartak Trnava – Nordsjealland 0:2
Takáč – Durič (37. Šulek), Štetina, Kóša – Koštrna, Bainovič (58. Bernát), Zeljkovič, Mikovič (46. Breznik) – Ofori (71. Azango), Ďuriš (71. Ristovski), Daniel
V priebehu štyroch mesiacov sa Spartak konfontoval s Hajdukom, Rijekou, Sturmom Graz, Ipswichom (2. tím v Championship!), Valenciou, Lechom, Dniprom, Ludogorcom, Fenerbahce a včera s Nordsjeallandom. To už nám poskytuje slušnú vzorku porovnania súčasného Spartaka s európskym futbalom. Dáni nám ukázali opäť niečo nové. Nebola to taká obrovská kvalita, aká sršala z Fenerbahce, ale bola to futbalová moderna a ich cesta, ktorou sa prezentujú je inšpiratívna.
Ak ste sa pozreli na základnú zostavu dánskeho vicemajstra, tak ste videli jedenásť futbalistov, ktorí boli typologicky podobní a atleticky mimoriadne dobre vybavení. Nie, že by nás prešli fyzicky, ale každý jeden hráč hostí sa vedel rýchlo otočiť s loptou, robiť rýchle zmeny smeru a bol neustále v ponukovej činnosti. Všetci robil rozdiel počas celého zápasu ten meter až dva navyše, ktoré sú potrebné pre vytvorenie lepšej pozície na možnosť prihrávky pre spoluhráča. Pôsobilo to ako mužstvo, ktoré má jednoznačne definovaný koncept, že predpokladom preto, aby niekoho podpísali je atletickosť a rýchla práca s loptou.
Kontrast v prechodovej fáze od vlastnej brány až na polovicu bol výrazný. Hráči Nordsjeallandu pôsobili sebavedomo aj pri vysokom pressingu z našej strany. Akonáhle dokázal Spartak dostať Dánov pod tlak, tak hostia okamžite reagovali zúžením ihriska a stiahnutím hráčov z vyšších pozícii, aby sa krátkymi a rýchlymi prihrávkami dostali čo najrýchlejšie do komfortnej pozície. Všetci hráči súpera boli v týchto momentoch otočení čelom k lopte a pripravení prevziať prihrávku. Čísla, ktoré mali obrancovia a stredová formácia v prihrávkach sú fantastické.
Obrana: Hey – 73/78 (94%), Hansen – 103/113 (91%), Abbew 108/113 (96%), Frese 39/44 (89%)
Stred: Diomande 107/113 (95%), Tverskov 111/119 (93%), Nygren 35/39 (90%)
Ďalšia vec, ktorá má fascinovala, bolo preberanie lopty od Dánov. Poctivo natrénovaná vec, ktorá dáva v zápase hráčom desatinky/sekundy na rozhodovanie k dobru. Hráči Nordjeallandu sa preberaním lôpt vystavovali automaticky do lepšej pozície, krásny prvý dotyk. Vďaka tomu mohli hrať rýchlejšie a ešte aj mali viac času. Bol to až edukatívny materiál. A nielen pre Spartak, ale aj pre celý slovenský futbal.
Oproti tomu pri našej rozohrávke ponuková činnosť výrazne absentuje, čím sa dostávame až príliš často ku hre založenej na dlhých loptách. Naša hra je otvorená až príliš do šírky, čím sú naši hráči nútení po ihrisku posielať dlhšie prihrávky, ktoré sú náročnejšie ako na presnosť, tak aj na spracovanie a prebratie. Z takýchto lôpt plynie viac chýb a strát. Včera nám dala prihrávka Lukáša Štetinu (inak veľmi dobre hrajúceho) zaspomínať na prihrávku proti Dnipru. Naši záložníci majú často zlozvyk stáť chrbtom alebo bokom k obrancom s loptou a prihrávku si preberať do behu, čo je náročnejšie technicky a pri napádaní súpera to spôsobuje straty.
Samozrejme, že oba tímy majú svoj systém prechodu. Spartak hrá viac na istotu, Nordsjealland viac riskuje. Len či to tak nevyzerá len pocitovo? Trend futbalu ukazuje, že to je len pocit. V sezónnej bilancii strelené góly vďaka „riskantnejšiemu“ pojatiu rozohrávky prevýšia tie inkasované po chybách. Kvalitná rozohrávka a prechodová fáza vytvára vyšší predpoklad možnosti vytvorenia gólovej šance. A to, ako pristupujú k prechodovej fáze už aj menšie kluby tých najlepších líg jednoznačne ukazuje, že bez kvalitnej rozohrávky a prechodu sa mužstvo nezaobíde.
Pri dnešných fyzických výkonoch, ktoré sú schopní podávať futbalisti je veľmi náročné dobýjať sformované obrany. To si môžu dovoliť mužstvá, ktoré majú individuality, ktoré výrazne prevyšujú súpera. Včera sme videli, že hráči ako Daniel, a najmä Kelvin Ofori mali so skonsolidovanou obranou Nordjeallandu veľké problémy. Erik Daniel hral veľmi dobre, ale mal to veľmi ťažké. Mal málo lôpt do behu za obranu, prakticky stále hral do plných, ale napriek tomu bol pravdepodobne našim najlepším hráčom na ihrisku. Kelvin Ofori sa ťahal viac do stredu. Verí si na lopte, ale dánsky súper mu ukázal, že aj napriek jeho nesporným kvalitám ťažko vydribluje 2-3 hráčov a uvoľní sa do zaujímavej pozície. Skôr naopak. Len sa bude ubíjať v súbojoch, v ktorých príde o loptu. V lepšom prípade loptu posunie tam kde bola. Dáni nám dokázali elegantne ustrihnúť celú útočnú trojicu.
Pri štýle prechodu akým sa prezentovali Dáni občasne príde ku komickým chybám a lacným gólom po pokazenej rozohrávke. Avšak vytiahnutím súpera vyššie sa otvára oveľa viac možností na nájdenie dier v obrane súpera, lebo akcie prebiehajú v rýchlejšom tempe. Naopak Spartak môže súper kľudne nechať pracovať s loptou, lebo naša rozohrávka viac „na istotu“ len ťažko zaskočí sformovaného súpera v defenzíve. Chápem, že Spartak má limity v hre nohou u Dominika Takáča či pri stopéroch, ale isté zrkadlo súčasnej futbalovej moderny to je. A nie je to myslené vôbec v zlom. To, čo stačilo u stopérov a brankárov v minulosti, dnes už nestačí. Ak sa klub má posúvať, tak je potrebné od hráčov vyžadovať viac a ísť s trendami. A Dáni nám tie trendy ukázali.
PS. Pre istotu upozorňujem, že vôbec to nie je písané ako kritika alebo nebodaj hanenie výkonu Spartaka. Spartak podal opäť výkon na hranici svojich možností. Dôstojný, ktorý nemusel mať až tak ďaleko k bodíku. Ani nemá zmysel rozoberať chyby, či góly. Stane sa. Tieto zápasy beriem ako odmenu a len medzistupeň na ceste Spartaka stať sa lepším klubom. Keď však vidíme európsku kvalitu naživo, tak by sme sa inšpirovať mohli.