V októbri Spartak síce nezvládol derby, no priniesol 9 dôležitých bodov z Dunajskej Stredy, Banskej Bystrice a Trenčína. Ani zďaleka to neboli ideálne výkony v ideálnych zostavách, ale taký je futbal na viacerých frontoch a musí si na to zvyknúť ako kritický fanúšik, tak hráči a realizačný tím. Keďže v podobnom režime fungujeme všetci v tejto novej ére klubu prvýkrát, tak sa v dnešnom review nebudeme zaoberať herným prejavom celku, ale skôr sa pár vetami pozrieme na obľúbenú rubriku: Prečo hrá ten a tento nie. Pretože ako ukázal aj včerajší zápas, prichádzajú momenty, keď odchádzajú fyzické sily a bude kľúčové, aby zápasy lámala aj individuálna kvalita. Tak ako včera ukázal Philip Azango, hráč zápasu. Tak teda ľahký tréning od klávesnice môže začať.
AS Trenčín – FC Spartak Trnava 2:3
Góly: Azango 2, Bainovič
Vďakabohu a Kameschovi za Dominika Takáča. Nadštandardný ligový brankár je základ toho, aby mužstvo bolo v pohode. A napriek tomu, že Spartak inkasuje zasa viac gólov, ako by si všetci predstavovali, tak na rozdiel od minulej sezóny nejde táto štatistika za brankárom. Na začiatku sezóny, po prvom zápase s Trenčínom, v pasívne-agresívnom prvom ligovom review som písal, že Spartak má iba jednu možnosť na brankársku jednotku. Som rád, že Takáč túto a tímovú dôveru zase spláca, či už kľúčovým zákrokom v Dunajskej, chytenou penaltou v Bystrici, ale aj spoľahlivými výkonmi v posledných zápasoch. Rezervy stále sú, ak by neboli, prišiel by prestup. No ten zatiaľ pravdepodobne nebude na programe.
Šulek prišiel ako alternatíva za Koštrnu a možno alternovať aj stopérom, no nakoniec je to tak, že Šulek je možno lepšia voľba vpravo a Koštrna na stopérovi. Nasvedčujú tomu voľby trénera aj výkony oboch hráčov. Šuleka vyzerá na lopte o niečo sebavedomejšie a pokúša sa o odvážnejšie futbalové riešenia. Koštrna zasa na pravej strane stopérskej trojice uplatňuje vyspelosť v osobných súbojoch. Toto je je jeden z najzaujímavejších, no zároveň nie úplne nápadných poznatkov doterajšieho priebehu sezóny.
Martin Mikovič je zranený na 4-6 týždňov, Bolaji odohral v tomto roku 0-2 zápasy. Priestor na ľavej strane sa otvorí Breznikovi. Slovinec oslávil len nedávno 20 rokov a prišiel z horšej súťaže ako je Niké liga. Polročný priestor na ligovú adaptáciu si tento šikovný ľavák zaslúži, ale dezorientovaný polčasový výkon proti Trenčínu ukazuje, že môže byť na neho priskoro. Je škoda, že Spartak stále nevie a nemôže vytiahnuť aspoň teoretické alternatívy z vlastnej mládeže. Je možné, že sa na tejto pozícii o úroveň nižšie objaví do konca aj Erik Daniel, nie však Azango. Ten patrí jedine na krídlo. S Breznikom však majme v každom prípade trpezlivosť, už tak bude tento mladý Slovinec v neľahkej pozícii.
Všetko však pod podmienkou, že bude pokračovať Michal Gašparík vo formácii podobnej 3-4-3. Tím upustil od formácie so stredovou trojicou a posunul hru aj vďaka podareným výkonom v predkolách EKL do aktuálneho rozostavenia. Či je to však riešenie do konca sezóny, bude otázne. V dvojčlennej formácii v strede ihriska nemôže a nebude fungovať Ján Bernát ani vo chvíľach, keď by hral on sám v lepšej forme. Príliš často je všade aj nikde, príliš málo je na lopte, naopak príliš často je hlboko a ďaleko od šestnástky súpera, ďaleko od hrotového útočníka. Lopty nepreberá v rýchlosti a pohybom nenarušuje defenzívne postavenie súpera, snaží sa hru otvárať a to mu nejde. Ján Bernát nie je v tejto chvíli hráč do rozostavenia, aké Spartak väčšinou presadzuje a to je škoda.
Akýkoľvek herný a kvalitatívny posun Spartak spraví, tak vždy odhalí postupne ďalší a ďalší problém. To je prirodzené a vždy to tak bude. A čoraz viac sa prejavuje problém, o ktorom tu píšeme dlhšie, do ktorého bude musieť Spartak určite zainvestovať. Raz, keď sa bude chcieť posunúť na vyššiu úroveň. Spartak Trnava nemá stredného záložníka na pozíciu osmičky alebo inak povedané niekoho, kto by hernými vlastnosťami vhodne stabilne doplnil inak už tiež značne unaveného Zeljkoviča, o ktorého náhrade sa zatiaľ radšej nemusíme baviť.
Samuel Štefánik sa blíži ku koncu zmluvy, ktorá nebude predĺžená. Úprimne, nie je na to dôvod. Martin Bukata je zranený a Spartaku odovzdal dosť, ale o stabilnej výkonnosti sa nikdy nedalo úplne hovoriť a nedokázal ovládnuť stred ihriska tak, ako sa v počiatkoch jeho kariéry či pred jeho príchodom predpokladalo. Roman Procházka je zase skôr na sklonku kariéry a je použiteľný v určitých momentoch, pričom jeho pozícia ako striedajúceho hráča je už v tejto chvíli vhodnejšia. A čo Filip Bainovič? Dal v poslednom zápase veľmi dôležitý gól, no na druhú stranu v doterajšom priebehu sezóny nepresvedčil, že by priniesol niečo nové a navyše od vyššie menovaných. Not great, not terrible. Zaujímavé rozšírenie, skvelý ľudský prínos, no herné uznanie a stabilné miesto v základnej zostave je ešte ďaleko. Je isté, že Spartak bude hľadať ďalej, všetko však pri tejto téme závisí klasicky od peňazí. Do toho momentu sa bude v strede rotovať.
Záver je taký, že Spartak za pochodu stále rieši otázky zostavy a kvality tímu. Rieši a riešiť bude, taký je futbal v týchto podmienkach a stabilizácia kádra s vyššími ambíciami je ešte stále dosť ďaleko. V lete sa dosť zmenilo, základná zostava v najbližších kolách bude vyzerať tak, ako si málokto pred ním vedel predstaviť. Stále je to fáza prebudovania tímu, o ktorej sme na začiatku sezóny hovorili a stále sa to celé deje na pozadí skupinovej fáze európskeho pohára. Napriek tomu Spartak individuálnou kvalitou a už určitou vyspelosťou zvláda aj ťažšie momenty. Takým bolo aj otočenie zápasu v Trenčíne. Trpezlivosť, bude horšie.
FOTO: Lukáš Grinaj