Nechcel by som sezónu v tomto komentári hodnotiť ako celok. Samotný komentár vznikal koncom minulého roka a je veľmi zmierlivý. Ide o povinný návrat k jesennej časti pred preview jarných bojov. Zmierlivý komentár je preto, že táto nová verzia Spartaku a klub celkovo, ešte stále nie je európskym celkom. Nezmení to ani jedna sezóna na tretej európskej úrovni. Na európskej úrovni je klub ako študent z horších sociálnych pomerov, ktorý má šancu dokončiť semester, ale asi to nebude na najlepšiu známku. Jeho štartovacia čiara je dosť vzadu oproti iným. Preto je minimálne v prvých semestroch najdôležitejšie prežiť skúšky a nevzdávať to. Hlavne, aby sme prešli… A nejako sme to prešli, s novými skúsenosťami a silou vôle. Tak trochu ako tento komentár, „na silu“.
Európske leto
Spätne sa vracať postupne k jednotlivým zápasom úplne nemá zmysel, ako ani zdôrazňovať dôležitosť postupu na poslednú chvíľu, aby sa zachránilo to, čo sa v minulosti zanedbalo. Tím zvládol postúpiť proti Aude napriek Gorositovej chybe a červenej karte. V zápase, ktorý Spartak vyhrávať musí. Potom Spartak porazil Lech, výrazne vyššie nasadený tím v európskom rebríčku a stále silnejší klub a kvalitnejší tím. Niečo takéto treba doceniť ešte aj dnes. No zároveň to s kreditom pre Poliakov netreba preháňať do nedosiahnuteľných výšin. Či Raków, Legia alebo Lech sú aktuálne tímy s lepšími možnosťami, no za bežných podmienok hrateľní súperi, proti ktorým je možné všetko. Na takýchto zápasoch si snáď celý klub vybuduje sebavedomie, aby sa nutne neopakovalo negatívne momenty z prvého zápasu v Poznani, ktorý mohol v druhom polčase dopadnúť tak, že dnes by nebolo o čom písať.
Zápasy proti Dnipru už boli o inej pozícii. Znova Spartak nastupoval proti výrazne lepšie postavenému tímu v európskych rebríčkoch, no už to bol sebavedomejší Spartak, ktorý šliapal za svojím tieňom vcelku sebavedomo. Pomohli i ďalšie okolnosti, či už tragická situácia na Ukrajine a okolnosti, pre ktoré sa hralo v Košiciach. Netreba opomenúť, že Dnipro prišlo o Dovbyka, ktorý dnes ťahá Gironu k Realu Madrid. Napriek tomu to bol najsebavedomejší dvojzápas Spartaku v Európe pod vedením Gašparíka. Neopomínam samozrejme, že po prvom zápase mal byť výsledok pred odvetou nastavený inak, ale aj to je typické pre študentov. Prijímacie skúšky do Európy sa podarili.
Európska jeseň
Dalo sa v EKL dosiahnuť viac? Dalo. Otočme si to však do skutočnej reality. Bol Spartak favorit proti Aude? Bol. Bol Spartak favorit proti Lechu? Nebol. Bol Spartak favorit proti Dnipru? Nebol. Bol Spartak favorit proti Ludogorcu? V žiadnom prípade. Bol Spartak favorit proti Nordsjaellandu? Zďaleka nie. Proti Fenerbahce? Z kilometra nie. Všetko iné by bolo klamanie. Samozrejme dalo sa ukopať o 2-3 remízy navyše, čo by rozhodne zlepšilo dojem zo skupinovej fázy a vylepšilo trnavský koeficient a rozpočet, no na druhej strane by to bolo možno príliš skresľujúce do ďalších rokov, kde je Spartak a kde je futbalová Európa. Netreba sa vyhovárať na žreb, tímy ako Ludogorec a Nordsjaelland sú súperi, s ktorými sa bude Spartak stretávať v 4. predkole európskych súťaží (snáď) pravidelne. Treba byť lepší, kvalitnejší, skúsenejší a na tom všetko treba brať pri prvej účasti trochu ohľad. Nič viac, nič menej.
Ligová jeseň
Na všetky ďalšie riadky uplatnite prosím pomyselné zjemnenie pohárovým vyťažením v Európe, klub si tým kúpil čas a ďalšiu ligovú sezónu na rozvoj. Na druhej strane napíšem, že nebyť pohárovej sezóny, tak je pre mňa ligové pôsobenie tímu skôr sklamaním. Motívy, z ktorých vychádzam sú pomerne jasné. Zbabraný úvod ligovej sezóny. Znovu. Všeobecne nízky počet vstrelených gólov a hlavne v tretej jesennej časti pod týmto trénerským vedením tretia prehra v priamom súboji o 2. miesto. Či to bol najprv na oko nevýznamný výbuch s Ružomberkom, či v minulej sezóne prehra v Dunajskej Strede alebo tohtoročná prehra v Žiline, tak vo všetkých zápasoch sme ťahali za kratší koniec. Do ďalších sezón bez slov o titule by stálo za uváženie dotiahnuť druhé miesto či bodový priemer 2,1 a viac, ktorý vám garantuje určitý kontakt s čelom ligy.
Za zmienku tiež stojí herný prejav tímu. Je veľmi komplikované hovoriť jedným dychom o potrebe rastu návštevnosti a potom vydýchnuť utrpením na zápasoch ako proti Zlatým Moravciam či Michalovciam. Naozaj uplatňujem ten pohľad únavy z európskych pohárov, ale toto jednoducho ľudí nepritiahne, ak by aj nejaká šanca na ich pritiahnutie bola. Nízky počet gólov, či vzdanie sa kontroly lopty v neskorších fázach zápasu sú charakteristické momenty, kedy chcú všetci len prečkať do záverečného hvizdu. Vrátane hráčov.
Pred jarnou časťou
Komplexne, jeseň v podaní Spartaku bola veľmi dobrá. Podarili sa dôležité ciele v Európe. Podarili sa aj izolované veci v lige, ako napríklad príkladná bodová séria na ihrisku súperov. No najmä sa podarilo začať prestavbu tímu za cieľom nie lepšieho tímu, ale hlavne lepšieho klubu. Javí sa, že sa klub posunul z malých myšlienok krátkodobých príchodov hráčov zadarmo na systematickejší model menších investícii s cieľom predaja. Pri predaji hráčov si treba uvedomiť, že klube teraz cielene nebuduje žiadny káder s víziou titulu. V žiadnom prípade tu nie je fáza, kedy by mali byť priorizované konkrétne úspechy nad finančný rast a rast zázemia. Stále je veľmi pravdepodobné, že možno nikto z aktuálneho kádra tu nebude o 2-3 roky. Rozdiel oproti minulosti však musí tvoriť finančná bilancia po tomto období. Hráči ako Ofori, Kóša, Zeljkovič či neskôr ďalej Djurič sú tu obojstranne s cieľom ďalšieho posunu v kariére. Nikto z tohoto tímu nie je nepredajný a zároveň nikto z tohoto tímu nie je nenahraditeľný a to sme mohli vidieť pri reakciách hráčov na zápasy v Európe. Ak chce Spartak hrať v Európe a chce ísť za titulom bez toho, aby dúfal v zaváhania iných, tak potrebuje byť na každom poste, a to nie len hráčskom, lepší a skúsenejší.
Snáď bude klub pri prestupovej politike a v budovaní zázemia pokračovať takýmto spôsobom a snáď na to bude aj finančný priestor z toho, čo sa zarobilo. Snáď sa z účasti v Európe vyťaží niečo viac ako v minulosti.