Ak by sme mali vybrať jedno slovo, ktoré charakterizuje domáce ligové zápasy Spartaka, tak by sme zvolili slovo „stereotyp“. Zápas s Dunajskou Stredou sa odohrával v duchu typických domácich duelov zo jesene. Tentoraz však už nie je možné použiť účinkovanie v európskych pohároch ako výhovorku. Chýbala odvaha, kreativita a kvalita. Spartaku to v zápase nefungovalo nikde. V defenzíve sa objavovali chyby, v zálohe chýbala rýchlosť a ofenzíva sa topila v náročných situáciách, do ktorých sme sa dostávali sami. Z komfortnej pozície a boja o druhého miesto sa Spartak nateraz zosúva do boja o účasť v hornej šestke. Najsvetlejším zjavom na ihrisku bol navrátilec Michal Ďuriš, ktorý je našim hráčom zápasu.
FC Spartak Trnava – DAC 1:2
Gól: Mikovič
Takáč – Koštrna, Štetina, Kóša, Šulek (65. Mikovič) – Procházka – Azango (65. Ofori), Bukata (76. Poznar), Bainovič (46. Bernát), Daniel – Ďuriš
Spartak má za sebou tretí rok po sebe nepresvedčivý vstup do jarnej časti. Herne aj výsledkovo. Ak k tomu pripočítame aj ostatné dva nepresvedčivé vstupy do jesennej časti, tak sme za ostatného dva a pol roka ani raz nevstúpili dobre do úvodu polsezóny. Tu už možno stojí za úvahu, či je vhodné sa naďalej ukľudňovať ľahkým alibizmom „zlá príprava bola aj vtedy a v lige nám to išlo“. Výkony Spartaka v lige pravidelne reflektujú zlé výkony z prípravy. Navyše, začiatky ligových sezón majú ďalšiu spoločnú charakteristiku – neustále miešanie s zostavou, kým sa nevykryštalizuje ideálna jedenástka. A toto trvá obvykle veľmi dlho. Za zmienku rozhodne stojí fakt, že do zápasu nastúpila základná zostava s vekovým priemerom 29,3 roka. To je až veľký červený výkričník, ktorý bude musieť byť v lete riešený.
Domáca bilancia v tejto sezóne hovorí za všetko. 10 zápasov (5 výhier, 1 remíza, 4 prehry) so skóre 14:10. Skóre plnohodnotne odráža herný stereotyp, ktorý vidíme na ihrisku. Horšie je, že tento problém sa nesnažíme vyriešiť aktívnejšou hrou, ale naopak sa uchyľujeme k väčšej a väčšej hre na istotu, ktorá má na obraz našej hry ešte horší dopad. Vzadu robíme chyby z chaotického bránenia a v ofenzíve nevieme súpera prečísliť. Postupne sa stráca aktívna účasť krajných obrancov v ofenzívnej činnosti a ich zapojenie do útoku.
Spartak si futbal komplikuje sám. Veľmi zle sa z tribúny pozerá na prechodovú fázu a nebojím sa povedať, že ju má Spartak jednu zo slabších v lige. Sami si komplikujeme rozohrávku nezmyselným postavením a je to trvalý jav. Stopéri sa postavia blízko Takáča, kde si vymenia pár krátkych lôpt, stiahne sa k ním šestka, ktorá však väčšinou plní úlohu len štatistu a následne posielame pomerne zložité dlhé lopty na krajných obrancov, ktoré sú v horšom prípade nepresné, v tom lepšom ich spracujú, avšak stoja častokrát chrbtom otočený k bráne súpera a kým sa s loptou otočia, tak pressujúci hráči súpera sa pomaly vrátia na svoje pozície. Všetko trvá strašne dlho. Chýba agresivita, dravosť a hlavne odvaha. Málokto spraví niečo iné ako najočakávanejší variant. Bránime veľmi hlboko. Pred gólom Dunajskej sme pri prechode bránili v šesťčlennej línii, aby nás chvíľu na to prečíslili v šestnástke a zakončili do prázdnej. Defenzívne postavenie pri štandardkách z poľa je taktiež zvláštne. Viď obe štandardky z poľa v prvom polčase, keď pri prvej sme stáli až pri päťke, pri druhej tesne pred jedenástkou, kde sme pred šestnástkou nechali asi 15 metrov voľného priestoru. Celkovo sme prehrali dve tretiny vzdušných súbojov. Nie sme istí v žiadnej tretine ihriska.
Spartak má dlhodobý problém s nefunkčnou zálohou a so stredovou formáciou Bukata – Procházka – Bainović skutočne na nejaké zlepšenie súčasného herného marazmu pomýšľať nemôžeme. Každý z uvedených hráčov síce predstavuje nejakú kvalitu, resp. predstavovali, ale najmä Martin Bukata a Roman Procházka sú stelesneným hráčov, ktorí sú schopní podať kvalitné, až nadštandardné výkony, ale počet takýchto výkonov sa každým rokom znižuje, a to výrazne. V tejto formácii neustále prestupujeme na mieste a čakáme na to, že Martin Bukata bude hrať pravidelne tak ako hral obe finále pohára, či v Dánsku alebo Roman Procházka podá výkon aký ukázal proti Lechu. Štatisticky by to občas mohlo vyjsť, ale nemôžeme očakávať, že „ten“ zápas príde dnes, zajtra, o týždeň. Spartak proste do zálohy momentálne potrebuje hráča, ktorý bude rozdielový a hlavne stabilný. A to ani náhodou nechceme zosobniť včerajšiu prehru im dvom, ale pozerať sa zápas čo zápas na to, ako naši stredoví hráči hrajú absolútne drvivú väčšinu lôpt do krajov, bez nejakého pokusu o stredovú prihrávku cez línie je ubíjajúce. Naši stredový záložníci sa v hornej tretine takmer nestretávajú s loptou. Za zmienku stoja kontakty s loptou. Bukata 21, Procházka 41, Bainović 13, pričom v hornej tretine mala táto trojica celkovo 8 dotykov s loptou. To sú až šialené čísla.
Máme vo veľkej úcte Martina Bukatu za obdobie, ktoré tu strávil, jeho dve finálové vystúpenia navždy zostanú v pamäti, gól Dnipru aj v histórii Spartaka, rovnako výborný výkon v Dánsku, ale jeho nestabilita výkonov, malý prínos ofenzíve a veľmi slabá defenzíva sú jedným z kľúčových problémov, prečo nedokážeme medzihru v zálohe posunúť vyššie. Je to stále hráč, ktorý sa vie prepnúť k výbornému výkonu, ale ten pomer začína byť horší a horší. Za ostatné dva ročníky má Spartak v lige s Martinom Bukatom bilanciu 14-8-15, pričom v zápasoch do ktorých nezasiahol je tá bilancia 12-2-1. Martin Bukata môže byť dôležitý hráč, ale do základnej zostavy mužstvo potrebuje viac. Za 12 zápasov v lige Martin Bukata ako stredový záložník vyprodukoval 289 prihrávok pri 85 % úspešnosti. Ak má takéto čísla stredový hráč, tak proste niekde chyba je. Nemôžeme hrať futbal bez toho, aby nám osmička hrala bez lopty.
Sklamaním je prínos Bernáta, ktorý v Michalovciach predviedol svoj najlepší výkon po príchode do Trnavy a odvtedy naň nenadviazal. Nehrá dobre, ale jeho využívanie je až zvláštne. Jána Bernáta mám zo Žiliny zafixovaného ako čistokrvnú desinu, ktorá bola produktívna a motala sa okolo šestnástky súpera. V Trnave sa Bernát pohybuje okolo stredového kruhu a chce distribuovať lopty dopredu. Pokúša sa o ťažké prihrávky, ktoré mu nevychádzajú. Bernát mal pritom okrem Žiliny solídne sezóny aj v Belgicku. Napriek jeho neforme je asi len jednou z mála nádejí ako oživiť našu ofenzívnu hru.
Krídla sú utopené v ťažkých pozíciách. Počas celého zápasu sú v súbojoch 1vs2, v lepšom prípade 1vs1. V podstate náš systém je založený na tom, že sme si vedomí kvality našich krídelníkov, ale namiesto využitia ich topíme v náročných herných situáciách, ktoré môžu vyjsť, ale nemôže byť na nich založený náš systém. Pri takomto alibistickom postavení, bez poriadnej podpory krajných obrancov a stredových záložníkov by sa dlhodobo nepresadzovali ani lepší hráči. Nie je tam rýchlosť, obrovské množstvo lôpt je do stoja, prípadne hlboko v poli. Každý sformovaný súper v bloku nás vie brániť. (Ok, okrem Košíc)
Kapitán Martin Mikovič po zápase povedal „Nič iné nám neostáva, len to s Banskou Bystricou hocijakým spôsobom zlomiť, aby ostali tri body a zabezpečili by sme si postup.“. Aj to odzrkadľuje súčasné nastavenie mužstva. Zlomiť to, hocijako vyhrať, ukopať to… Tak sa ale futbal dlhodobo robiť nedá. A na taký futbal ľudí neprilákame. Buďte sebavedomí a ukážte, že aj Spartak Trnava vie hrať futbal. Máte kvalitu, ktorá by rozhodne nemala mať skóre 14:10 za 10 domácich zápasov. Na nás je, aby sme vám k tomu z tribúny, čo najviac dopomohli.