Boli časy, keď sa futbal hrával potajomky, pretože ho zakazovali… Časy, keď bola jedna jediná lopta na sídlisko. Vzácnosť, ktorá učarovala aj Trnavčanom. Chvalabohu!
Nie nadarmo je Trnava známa ako mesto náboženstva a futbalu. „Prvú“ loptu vraj do našich končín priniesol práve kňaz (z Anglicka). Od konca 19. storočia sa aj popri pôsobení cirkvi futbal tuho pridružil do života Trnavčanov. Mladí trnavskí študenti kvôli nemu „blicovali.“ Stretnutia vôbec neboli organizované tak, ako poznáme dnes. Jednoducho hral, kto prišiel. Keď sa podarilo zostaviť komplet mužstvo, bol to priam sviatok.
Prvým oficiálnejším zoskupením hráčov v Trnave sa stal roku 1906 Katol alebo Katolícky tovarišský spolek. Hoci klubové zázemie bolo slabšie, Trnavčania odohrali výnimočné stretnutia s hráčmi z Bratislavy, Trenčína, Maďarska i Anglicka. Celkovo sa šport a futbal rozvíjali v cechoch popri remeslách či kultúre. Amatérskych jedenástok so spoločnou záľubou vznikalo čoraz viac. Najlepších miestnych hráčov zoskupil v roku 1909 Nagyszombati Atlétikai Club (NAC). Mužstvo malo už aj trénera a hrávalo pravidelné zápasy. Za rok ich však zvyklo bývať menej, než napríklad „prípravákov“ v súčasnosti. Do hry sa dostalo aj NSE – Nagyszombati Sport Egylet.
Po vojne
Predchodcovia Bílych Andelov a futbaloví nadšenci po celom svete to nemali veľmi ľahké. Prišla totiž prvá svetová vojna a eufória z loptovej hry, či už z nevyhnutnosti, pominula. Abstinencia od futbalu ale napokon vyvrcholila do veľkých zmien. NAC sa „poslovenštil“ a domáci mohli fandiť Trnavskému atletickému klubu (TAC). Ak sa dnes mnohí obzerajú po legionároch, tu mohli hrať iba Trnavčania. V povojnovom období vznikalo aj zanikalo ešte väčšie množstvo mestských celkov. Ani jeden z nich nebol schopný naplno fungovať, a tak sa často zlučovali. Aj TAC sa združil – s tenisovým TŠS Trnava (kt. vzišlo z pôsobenia NSE).
Trnavský športový spolok v Trnave dominoval. Ako jeho mestský konkurent vznikol ČsŠK Čechie Trnava, kde poväčšine pôsobili českí zamestnanci štátnej správy. Tento klub odohral s I. ČsŠK Bratislava jedno z prvých derby neskôr najväčších rivalov zo západu. O fanúšikov trnavských celkov nebola núdza. Približne 15 000-ové mesto dokázalo zápasy zaplniť aj 3000 divákmi. (Čo dnes vychádza približne na 12 000 návštevníkov.)
Do TŠS prešli aj hráči TAF-u (Trnava Associal Fussballclub), ktorý založili Viedenčania. V krátkom čase sa zrodili: robotnícky klub Vasas (závod Manessmann-Coburg), ďalej židovská Makkabea Trnava, no hlavne konkurencieschopný Čs.ŠK Trnava. Problém ďalšieho väčšieho klubu bola hracia plocha. Nebolo kde hrať. ČsŠK nakoniec vybudoval ihrisko doslova na záhrade – tej, kde teraz stojí domovský stánok Spartakovcov.
Išlo naozaj o dobu, kde neriešili len nepodarené prihrávky a strely. Často sa stávalo, že keď neprialo počasie, duel odohrávali v dnes neprípustných podmienkach. Bolo v poriadku prispôsobovať aj minutáž. Oveľa horšia situácia nastala, keď sa aktéri nemali ako dostať na zápas. Neexistovali žiadne klubové autobusy a muselo sa improvizovať. Dnes majú hráči, ale aj fanúšikovia oveľa väčší „luxus.“ O stretnutiach niekedy písali v novinách len strohé údaje – bez mien strelcov, niekedy s neoverenými výsledkami. Nefungoval ešte prepracovanejší mediálny systém.
Osudové zjednotenie
V priebehu niekoľkých mesiacov sa na scéne objavilo množstvo menších i väčších celkov, ktoré náhle vznikali a zanikali. Situácia okolo futbalu naberala na obrátkach. Vznikol ŠK Trnava, zlúčili sa ČsŠK Čechie Trnava a ČsŠK Trnava, takisto aj TŠS Trnava a ŠK Trnava. Do histórie klubu sa zlatými písmenami samozrejme zapísal dátum 30. máj 1923.
Údaje o zlučovaní mužstiev s presnými dátumami a konečným názvom klubu v danom roku sa mierne líšia. Nič to však nemení na tom, že futbaloví predstavitelia Trnavy zo spomínaných celkov napokon spoločne bojovali za ŠK Trnava (niekde aj I. ČsŠK Trnava). Klub s plnou organizovanosťou, funkcionármi, dostatkom financií a dobrými výsledkami. Ani ten však neobišli určité problémy. Týkali sa nerovnosti vrstiev. Hráči z robotníckej triedy nedostávali veľa šancí a dožadovali sa zmeny. Neprišla. Preto v roku 1925 vznikol ŠK Rapid Trnava. Ihrisko na Tulipáne sa tak zafarbilo na červeno-čírno.
Zdroje:
BLAŽKO, V.: 50 rokov organizovaného futbalu v Trnave. Trnava : P-VK Spartak TAZ Trnava, 1973
KŠIŇAN, J., HLAVÁČEK, S., ROŽŇÁK, M.: Biblia Spartaka. Trnava : FC Spartak, a. s., 2013. ISBN 978-80-971554-8-3
Fascinujúca história trnavského futbalu – 1. časť. [online]. Dostupné na: https://omeste.sk/fascinujuca-historia-trnavskeho-futbalu-1-cast/
História trnavského futbalu. [online]. Dostupné na: <http://pbch.tripod.com/history.htm