Dobrivoj Rusov je tvárou súčasného Spartaka. Kapitán, odchovanec, opora, líder… V druhej časti rozhovoru prinášame „Dobov“ pohľad na jeho cestu profesionálnym futbalom. Pevné uchopenie postu jednotky v Trnave, reprezentačné sklamanie, poľská cesta a návrat domov. To všetko je témou druhej časti.
Po fantastickom výkone Dobrivoja v Prešove sa v Trnave začalo opäť raz začalo budovať mužstvo nanovo. Dobrivoj Rusov mal byť jednotkou okamžite, ale všetko zbrzdil zápas na Myjave. Na jar však už prebral post brankára číslo 1 a spolu s mužstvom si užili rekordnú osemzápasovú víťaznú sériu. Svojimi výkonmi si vybojoval miesto v reprezentácii do 21 rokov, kde bol súčasťou tímu, ktoré zažilo krivdu v baráži proti Talianom. Následne prišla voľba prestupu do poľských Gliwíc, čo sa stretlo s vlnou nevôle u trnavských fanúšikov. Po poľskej anabáze prišiel návrat domov. A to, že to bolo správne rozhodnutie vidíme momentálne všetci.
Ukradnutá šanca v Taliansku
Pred sezónou 2013/2014 sa skladá tím prakticky nanovo. Pod trénerom Jarábkom sa dala dohromady zaujímavá partia. Sezónu si začal ako jednotka, ale prišiel smolný zápas na Myjave, kde si bol stiahnutý cez polčas. Aké bolo zvládnuť to pre mladého brankára?
Do klubu prišla pozitívna energia. Myslím si, že klubu vtedy veľmi pomohlo, že sme sa zachránili. V príprave sme tvrdo trénovali, hrali sme pekný futbal, pressing, kombinačný futbal, behavý štýl. Veľa sme trénovali aj ako brankári. Bola v klube nová iskra. Stretlo sa veľmi dobré mužstvo. V príprave to skutočne išlo, ale až liga nastavila zrkadlo. Prvé kolo prehra v Senici, potom sme porazili Trenčín a nasledoval zápas na Myjave. Aj tam sme podľa mňa hrali dobre a mali viac šancí ako domáci. Ale musím si nasypať popol na hlavu. Z mojej strany to bol katastrofálny polčas. Bol to jeden z tých dní, keď človek nie je v pohode a zrovna na tej Myjave sa to stretlo. Dostal som góly, aké som dostal. Mal som tam ešte v jednej situácii šťastie, že mi vypadla lopta a hráč Myjavy ju z ofsajdu dorazil, takže gól neplatil. Tréner videl, že som nebol v optimálnej pohode a usúdil, že striedanie bude pre mužstvo lepšie. Ja som to plne rešpektoval. Po takom výkone to bolo úplne normálne.
V jarnej časti si sa vrátil na pozíciu brankárskej jednotky. Mužstvo šlapalo… Osemzápasová víťazná šnúra…
Krásna séria. Jedno z najlepších období. Hrali sme výborný futbal. Keď sa človek spätne na to pozrie, tak vyhrať 8 zápasov v sérií je skutočne náročné. V kabíne sme si to užívali. Boli sme veľmi dobre fyzicky pripravení, pod trénerom Jarábkom boli tréningové dávky naozaj veľké a pretavilo sa to do výbornej jari.
Na záver sezóny však prišli tri prehry. Dve z toho s tímami bojujúcimi o záchranu. Po meste tradičné informácie o „predaných“ zápasoch. Nevnímala to kabína ako krivdu po takej sérií?
Brali sme to s rezervou. Iné je to, keď si to hráč prežije na vlastnej koži. Je nemožné stále vyhrávať. Načasovanie tých prehier bolo strašne zlé. Vyhrali sme osem zápasov, kde boli ťažké zápasy a išli sme do zachraňujúcej sa Nitry a Dunajskej Stredy. Pre laika jasné zápasy. Častokrát som počúval aj od kamarátov, keď sme išli k slabšiemu súperovi, ktorý bojuje o záchranu: „Je to predané“. Počúval som to pred každým podobným zápasom. Napríklad z 10 zápasov raz, dvakrát zaváhate a potom ľudia hovoria ako mali pravdu. Moja otázka je kto by to chcel predávať… Ja? Miki? Jano Vlasko? Mali sme kariéry pred sebou a ľudia si to veľmi zjednodušujú. Tieto názory sú pre mňa až moc detinské. Nikto rozumný by si nekazil kariéru. Bola veľká túžba spraviť deviatu, či desiatu výhru. V kabíne sme sa nad tým pozastavili, ale viac sme to neriešili.
V nasledujúcej sezóne ste sa ako mužstvo výborne prezentovali v Európskej lige. Vyradili ste Zestafoni a St. Johnstone, kde ste predviedli výborné zápasy. Prebojovali ste sa až do štvrtého predkola, kde ste s FC Zürich bojovali o skupinu. Slušná jazda…
Keď sme išli do Gruzínska na Zestafoni, tak sme mali informácie, že sú veľmi silní doma, ale slabší vonku, čo sa potvrdilo. Doma boli lepším tímom, mali viac šancí. Boli veľmi nepríjemní. Uhrali sme tam remízu 0:0. Doma sme ich sfúkli 3:0. Bolo to veľmi zaujímavé. Európa má pre hráčov, aj fanúšikov úplne inú príchuť a motiváciu. Pekná séria. Nakoniec sme narazili na Zürich. Ten bol trochu inde kvalitou a uvideli sme reálne porovnanie. Doma sme prehrali 1:3 a bolo vymaľované. Zürich mal kvalitu. Ani v našej lige nás nikto neprehral tak výrazne, ako nás prehrali oni. Druhý zápas podľa mňa už trošku podcenili.
Počas sezóny si sa zaradil k najlepším brankárom v lige. Bol si jednotkou v reprezentácii do 21 rokov. Porazili ste Holanďanov a hrali ste baráž s Talianmi, kde vás poškodil rozhodca. Pre mladých chalanov náročná situácia…
Pripravujete sa dva roky na jeden cieľ. Vyhrali sme ťažký zápas v Holandsku. Za Holanďanov nastúpili hráči, ktorí dnes hrávajú v Priemer League. Po postupe do baráže sme zažívali eufóriu. Na baráž sme sa pripravovali a chceli sme uspieť. Po zápase v Taliansku sa nám aj samotní Taliani ospravedlňovali. Aj oni si boli vedomí, že to rozhodca nezvládol. Priznám sa, že vtedy ako mladý chalan som neveril tomu, že na takej úrovni by mohlo niečo také nastať. Nášho najlepšieho hráča Ondreja Dudu veľmi prísne vylúčil. O penalte na Ivana Schranza sa netreba baviť. Rozhodca vôbec neukázal cit pre hru. Po zápase sme v kabíne všetci plakali. Nečudujem sa ani trénerovi, že bol frustrovaný. Bolo mu to ľúto hlavne kvôli nám. Bolo to zahodenie dvojročnej práce.
Prišli ste o EURO v Českej republike. Mrzí to najmä z dôvodu, že by sa kariéry hráčov mohli vyvíjať inak?
Presne tak. Zúčastniť sa na takej akcií v dvadsaťjednotke môžete maximálne dvakrát. A to musíte skutočne vynikať, aby ste si zahrali so staršími. Pre krajinu ako Slovensko musí zahrať správne veľa okolností. Musí vám sadnúť skupina, musí byť silný ročník, musíte poraziť silného súpera… Mrzí to najmä z toho dôvodu, že na Talianov sme mali. A to mali útok Bernardeschi – Belotti – Berardi. Bola to veľká šanca a dopadlo to frustrujúco.
Poľská cesta
V Trnave si v tej sezóne podával stabilné výkony. Po jesennej časti prišiel prestup do Piastu, ktorý trnavská futbalová obec neniesla dobre. Prečo nakoniec padla voľba na Gliwice?
Musím povedať, že to bola jediná reálna ponuka, ktorú som v tej sezóne mal na stole. Ľudia to nevedia, ale moc možností som nemal. Po meste som stretával ľudí, ktorí ma posielali do Nemecka alebo Anglicka, ale to nebolo v hre. Už poľská liga bol skok. Nie až tak veľký, ale predsa len. Opustil som komfortnú zónu. V Trnave som bol prakticky hýčkaný. Odchovanec, ktorému možno sem tam ľudia odpustili chybu. Mal som tu zázemie a zrazu som prešiel do iného sveta. Samozrejme, že keby prestupujem dnes, keď mám 27, tak by som sa na to pozeral inak. Úlohu zohráva veľa okolností. Je potreba trochu šťastia, musí sadnúť tréner, konkurencia tam je väčšia…
Ľudia chceli pre teba väčší klub…
Áno, tieto podnety som dostával pravidelne. Len otázka znie: Mal by som v tej fáze kariéry na nejakú nemeckú ligu, kam ma ľudia posielali? To bolo proste prehnané a treba mať trošku reálny pohľad na veci. Keby mám ponuky z ktorých si môžem vyberať, tak nepoviem pol slova. Manažér mi povedal jednu vec: „Si v reprezentácii U21 a vtedy si najpredajnejší artikel.“ Vtedy ešte nemali slovenskí brankári meno ako dnes. Nebolo možné predvídať, že aj zo slovenskej ligy sa začnú robiť lepšie prestupy. Pôsobilo tu veľa dobrých brankárov a málokto sa predal zo slovenskej ligy. Naproti tomu z brankári z poľskej ligy mali podstatne zaujímavejšie prestupy. Možnosť ukázať sa bola vyššia.
Rozhodol teda poľský trh?
Poľský trh je iný. Manažér mi vysvetlil, že z priemerného klubu v Poľsku sa dá prestúpiť lepšie ako zo Slovenska. Podmienené to je však výkonmi. Ako medzistanica na prestup to bol podľa mňa dobrý výber klubu. Či už som to zvládol, alebo nezvládol. Myslím, že keď som sa nepresadil v Gliwiciach, tak asi ťažko by som sa presadil v Bundeslige v tom veku.
Keď si odchádzal, tak sme si ťa pamätali ako veľmi rýchleho, mrštného brankára. Keď si sa vrátil, tak už na pohľad si bol oveľa silovejší. Aké tam boli rozdiely v tréningovom procese? Dávky v posilňovni boli asi väčšie?
Áno, v posilňovni sme trávili viac času. Poľská liga je silovejšia. Z toho som bol až sám prekvapený. Keď som odchádzal, tak som mal 78 kg a rýchlo som pochopil, že potrebujem nabrať silu. Brankári v Poľsku boli väčší už na pohľad. Pomerne rýchlo som v Poľsku nabral 8 kg. Momentálne si to udržujem, ale až teraz som si našiel taký svoj ideálny tréning, ktorý mi vyhovuje. Bola to dlhšia cesta. Skúšal som rôzne typy tréningov, ale nebolo to úplne ono.
Čo si si vzal z Poľska?
Poľsko mi dalo veľa po mentálnej stránke. V Poľsku je trend nasadzovania starších brankárov. Stretol som tam brankára, ktorý bol starší a skúsenejší. Pokiaľ som prišiel, tak nechytával veľa a potom sa stal najlepším brankárom poľskej ligy. Musím povedať, že chytal skutočne dobre v tej sezóne. Mám súdnosť a dôležité je vždy dobro mužstva. Podával také výkony, že nebola možnosť, aby ho vymenili. Veľa som sa od neho naučil. Výkony mal veľmi vyrovnané. Nie je dôležité spraviť jeden exkluzívny zápas, ale je dôležité podávať konštantne kvalitné výkony.
Čo ti naopak Poľsko vzalo?
Bolo to ťažké. Chcel som sa po polroku v Poľsku vrátiť do Trnavy. Nebolo to možné. V Poľsku som musel dodržať zmluvu. Rodina tam tiež nebola moc spokojná, až pokiaľ neprišiel Martin Bukata. Dovtedy to bolo ťažké. Navyše som nechytával. Za 3 roky som odohral 21 zápasov a to je pre hráča veľmi ťažké. Žiadny hráč nie je šťastný, keď nehráva. Už sa mi to miešalo aj v hlave. Pokiaľ by mi nevyšla Trnava, tak som nemal motiváciu nikde inde chytať. Neviem či to je osud, ale v Trnave sa mi chytá najlepšie.
Za každú cenu do Trnavy a úvahy nad koncom kariéry
Po konci v Poľsku si mal také medziobdobie. Nikde sa nepôsobil a vraj si uvažoval o konci kariéry…
Chcel som sa vrátiť už v zime, ale nebolo to možné, keďže v Spartaku bola veľmi dobrá brankárska dvojica. Chytal tu Martin Vantruba a Martin Chudý. Spartak hral o titul, takže logicky nebola možnosť sa hneď vrátiť. Bol som naklonený k tomu, že keď mi nevyjde pôsobenie v Spartaku, tak by som to možno ukončil.
Ešte pred návratom do Trnavy vrabce čvirikali, že si mal možnosť prestupu do Žiliny…
(Úsmev) Je to neuveriteľné, ale ľudia v Trnave vedia všetko. Bola tam taká možnosť. Manažér s nimi komunikoval, ale prvotná voľba bola Trnava. Skutočne si neviem predstaviť chytať v žilinskom drese na trnavskom štadióne. Spravil by som to jedine kvôli tomu, aby som uživil rodinu. Paradoxne aj Gliwice mali veľký záujem o predĺženie zmluvy. Už ma tam dávali chytať aj nasilu a polroka ma prehovárali. Viacerí kamaráti mi hovorili, či nie som hlúpy, keď som odmietol takú ponuku, keďže finančné podmienky tam boli iné ako v Trnave. Za každú cenu som však chcel do Trnavy.
Zo začiatku si síce pôsobil ako dvojka, ale pre trnavského odchovanca zažiť európsku jazdu bolo možno splnením sna?
Určite áno. Tam ani nejde o to, či chytáte alebo nechytáte. Zažiť takú atmosféru a také zápasy… Užívate si to. Mám na to krásne spomienky a budem spomínať na to do konca života. Verím tomu, že sa niečo také ešte zopakuje, aby som si to užil aj v bráne. Tým, že som Spartakovec, tak som sa veľmi tešil na atmosféru a zápasy aj na lavičke. Bol som šťastný najmä kvôli ľuďom, že to mohli zažiť. Tie zápasy majú úplne iný náboj.
Kvalitná trnavská brankárska škola
Brankárov má v Trnave na starosti Pavel Kamesch. Od jeho príchodu nie je v Trnave núdza o kvalitné výkony brankárov a je viditeľný progres u všetkých brankárov, ktorí prejdú jeho rukami. Podľa mňa aj ty momentálne predvádzaš najlepšie výkony v kariére. Ako sa ti trénuje pod Pavlom Kameschom?
Našiel som pohodu. Možno je to aj tak, ako vravel Andrej Kostolanský, že som dozrel aj mentálne. Získal som skúsenosti a viem ich zúžitkovať. Bývam menej nervózny pred zápasmi. Musím povedať, že Pali Kamesch je ďalší tréner, ktorý mi veľmi pomohol. Pracujem pod ním dva roky a dokáže svojho zverenca pripraviť vynikajúco mentálne na zápas. Vie veľmi dobre, kedy je treba použiť ostrejšie slová, kedy je potreba ukľudniť. Vie správne odhadnúť v akej pohode a forme sa brankár nachádza. Povedal by som, že vidí brankárovi do hlavy. Má skvelé oko a vie sa sústrediť na absolútne detaily. Vie ma výborne pripraviť na rôzne typy zápasov a výrazne pomôže brankárovi. Ja som vždy dal veľmi na rady trénerov brankárov a rady Paliho Kamescha pomáhajú.
V čom je tréningový proces pod trénerom Kameschom výnimočný oproti napríklad Poľsku?
Mimo toho máme veľmi náročné brankárske tréningy, ktoré som nezažil v Poľsku. Najťažšie tréningy som mal práve pod vedením Paliho a Andyho Kostolanského. V Poľsku boli tréningy zamerané skôr na techniku. Musím priznať, že po návrate z Poľska som mal aj ja problém zvládnuť tú záťaž. Okamžite som zistil, že to v Trnave nebude žiadna prechádzka. Tréningy sú smerované na to, aby sme boli rýchli, aby sme lietali v bráne, aby sme mali dobrú nohu… Potom prichádzajú také zákroky ako mi vyšiel v Dunajskej Strede. Možno, keby som bol vo forme z Poľska, tak by som sa tam nedostal. Teraz sa mi ale omnoho lepšie skáče.
Brankársky post funguje v Trnave excelentne. Od Pavla Kamescha brankári smerujú do zahraničia…
Určite nie je náhoda, že sa práve pod jeho vedením predali brankári do zahraničia. Adam Jakubech, Martin Vantruba, Martin Chudý… U brankárov je vidieť progres zo sezóny na sezónu. Každý kto tu bol sa zlepšil. Svedčí to o kvalitnej práci.
Prestup von jedine ako finančná pomoc klubu
Vrabce čvirikali, že aj ty si mal ponuku na prestup. Úlohu mal zohrať aj Emir Halilović. Je to pravda?
Aj to sa vie? Nejaké kontakty prebehli. Emir ma kontaktoval a lámal do Turecka. Aj som sa pousmial, lebo bol veľmi rýchly. Už je sám ako manažér. Ale bol som nastavený na to, že zostanem v Trnave. V Trnave by som rád ukončil kariéru. Niektoré veci majú väčšiu hodnotu ako peniaze. Nie som nastavený tak, že by som sa naháňal za peniazmi a ťahal rodinu po vonku. Keď bude situácia, že budem musieť ísť, tak by som išiel.
Z kontextu mi vychádza, že asi jediná ponuka, ktorá by ťa mohla osloviť by musela prísť z vyspelej Európy. Predsa len, upísal si sa kvalitnej hráčskej agentúre, ktorá robí prestupy presne tým smerom…
To áno, ale momentálne som bol nastavený, že zostanem v Spartaku, či už príde taká alebo onaká ponuka. Preto som aj predĺžil. Niekto by si možno klopal na čelo, že keď by som mohol ísť ako voľný hráč, tak som podpísal novú zmluvu. Ako voľný hráč by som, samozrejme, dostal lepšie finančné podmienky niekde inde ako v Trnave. Každý si ale musí určiť svoje priority. Môj odchod prichádza do úvahy jedine v prípade, keby Spartak dostal takú čiastku s ktorou by bol spokojný. Musela byť to byť čiastka, ktorá by pomohla klubu. Či to je reálne, že sa také niečo môže momentálne na trhu udiať neviem posúdiť.
Pred touto sezónou sme zložili zaujímavý káder. Ján Vlasko, Martin Mikovič, Erik Pačinda… Aké máte v kabíne ambície?
Už keď prišiel Jano Vlasko na tréningy, tak som videl, že tá pauza mu nič nespravila po hernej stránke. Kondícia a zápasová prax sa naberie. Veľmi sa z toho teším. Stretli sme sa tu chalani, ktorí sme zažili spolu veľmi pekné obdobie a sám som sa ich snažil prehovoriť, aby prišli do Trnavy a myslím, že sa buduje veľmi dobré mužstvo. Rád by som zažil úspech. A už duplom s nimi. Rád by som zažil opäť trochu eufórie v Trnave. Nie vždy stretnete v mužstve hráčov s ktorými sa tak dlho poznáte. Sme kamaráti, máme aj rodinné vzťahy a trochu inak to prežívame. Stretli sme sa tu ja, Miki, Jano, Buki… Keby sa vrátil ešte taký Emir alebo niekto z ďalších Trnavčanov, ktorí sú vonku, tak by to mohla byť pekná sezóna. Ale nechcem to zakríknuť. Treba chytiť hlavne úvod.
Ako sa ti chytá za mladými stopérmi?
V Michalovciach hrali veľmi dobre. Majú obrovskú šancu. Stačí sa pozrieť na príklade Ivana Mesíka, ktorý sa predal do Dánska a chytil sa aj tam. Je to reálny príklad a motivácia pre nich, že prestúpiť sa dá aj do kvalitnejšej ligy z ktorej si môžu otvoriť aj ďalšie dvere.
Rozhovor bol autorizovaný Dobrivojom Rusovom