Spartak v posledných zápasoch pôsobil, že je v menšej hernej kríze, a tak sa dal očakávať v Trnave vyrovnaný zápas o jednom góle. Na prekvapenie viacerých však Spartak prešiel ViOn až v príliš kľudnom tempe o triedu aj vďaka spoľahlivému výkonu smerom dozadu. Nutne však treba zdôrazniť strašidelne bezradný výkon Moraviec.
FC Spartak Trnava – FC ViOn Zlaté Moravce 3:0 (1:0)
Góly: 38. Vlasko, 48. Moško (vl.), 90. Cabral
Zostava: Takáč – Koštrna, Kóša, Twardzik, Mikovič (66. Trajkovski), – Savvidis (66. Iglesias), Grič (84. Benovič), – Saymon, Vlasko (90. Ujlaky), Yusuf Bamidele (84. Nsumoh) – Ristovski
Len aby sa nezabudlo. Chýba Rusov a ja nepociťujem stratu. Chýba Anthony, dokonca aj Tumma a ja nepociťujem nervy. Chýba Bukata a nie je to väčšinou zásadný problém. Chýba Yao a ja som (ukrižujte ma, že to hovorím náhlas) spokojný. Takáč s Kóšom nastupujú do zápasov úplne rutinérsky a v sobotu nastupujúc proti (vraj skoro reprezentantovi) Balajovi si poradili s veľkým prehľadom. Za 90. minút som až na pár sekúnd nepociťoval nervozitu o výsledok. Veľmi kvitujem aj solidárny krok Dominika Takáča, keď daroval Moravciam štandardku z vnútra šestnástky.
V strede zálohy sa tvorí jeden veľký otáznik. Kto bude dlhodobejšie riešenie na pozícii toho najofenzívnejšieho zo stredovej trojice. Druhýkrát po sebe v lige dostal prednosť Ján Vlasko a prvýkrát po dlhej dobe sa rozohral do úseku, v ktorom sa dokázal priblížiť k svojim dobrým výkonom, čo vyústilo do situácie pred penaltou.
Útočná trojica pokračuje dlhodobo v rovnakom zložení, no nastáva čas, aby niekto z náhradníkov na nich vytvoril konkurenčný tlak.
Postrehy:
Oba tímy sa v jarnej časti javili vo viacerých zápasoch dobrým herným prejavom, ktorý prekračoval očakávania. Preto sa v Trnave očakával veľmi dobrý, behavý, dôrazný, no uvoľnený zápas od prvej minúty. O to väčšie bolo moje prekvapenie z toho, čo som videl. Vôbec som nepochyboval o tom, že tento zápas musí Trnava zvládnuť. Som presvedčený o tom, že Spartak má na každom poste celkovo lepších hráčov ako ViOn a pri aktívnom výkone, ktorý nedovolí ViOnu otvárať priestory na krídlach, otupí silu Moraviec, a teda ViOn nenájde ďalšiu zbraň, ktorou by vedel ohroziť súpera.
Od prvej minúty však Spartak prebral veľmi pohodlne iniciatívu a dostával sa veľmi ľahko do dobrých situácii brejkových momentov alebo do situácii, ktoré vrcholili centrovanými loptami, no ich spoločným znakom, bol veľký nedôraz a chýbajúca myšlienka vo finálnej fáze. A tak jednotlivé akcie vyzneli viac ako pološance než ako nebezpečné situácie pre bránu Chovana. Prvému polčasu práve preto prekvapivo chýbala energia. Celkovo sme nevideli zlý zápas, ale len veľmi málo ofenzívnych situácii by skončilo potleskom, ak by tomu mal kto tlieskať.
Postupne klesala iniciatíva Trnavy a keď už sa ViOn konečne po 30 minútach mierne preskupil pri pressingu, ktorý vyzeral do tých chvíľ veľmi komicky, tak Spartak vybojoval veľmi lacnú penaltu. Dobrá robota Vlaska s Mikovičom vyústila v rukou zblokovaný center. Argumentačnú vojnu v o 5 minút polčas tentokrát vyhral Vlasko a penaltu na dvakrát premenil. V tom momente spadol nepochybne veľký kameň zo srdca nie len Vlaskovi, ale aj nám pár jeho verným fanúšikom, ktorý sa ho budeme snažiť zastávať. Polčas skončil 1:0 a to bolo asj jediné očakávanie, ktoré sa z môjho pohľadu vyplnilo.
Našťastie už tradične z posledného obdobia má Spartak druhé polčasy oveľa koncentrovanejšie, a to najmä prispelo k zvýšeniu kvality zápasu. Od úvodných minút bola aktivita Trnavy v ofenzíve oveľa adresnejšia a už v 47. minúte sa do výbornej šance dostal Cabral, no Chovan ako jediný z hráčov ViOnu prekračoval svoj tieň. O dve minúty neskôr však už nestačil zabrániť druhému gólu vo vlastnej sieti, keďže asi neočakával, že ho viackrát v tomto zápase prejaví vlastný spoluhráč. Cabral využil trochu viac priestoru na pravej strane a striedanie zraneného Čonku, čím postupne začal trápiť Chrena, ktorého by bezpochyby rýchlostne roztrhal aj Filip Dangubič. Výborné uvoľnenie a dostatočný priestor Cabral využil na kvalitnu prihrávku a pred zakončujúcim Ristovskim si loptu do vlastnej brány zrazil nebezpečný Moško.
ViOn pociťujúc, že sa za 50 minút nedostal do hry a prehrával 0:2 nedokázal adekvátne reagovať a výrazne sa prejavili hráčske limity kádru trénera Benkovského. Za to Spartak viac menej veľmi dobre kontroloval zápas po dobu ďalších 20 minút a okrem jednej štandardnej situácie a solidárneho blackoutu Takáča nedovolil ViOnu sa dostať na kontakt. Väčšinu času dokázal Spartak kombinovať na polovici súpera a v prípade, že o loptu prišiel, tak ju veľmi rýchlo získal. Dvojica Kóša a Twardzik dokonale vymazala Hrnčára s Balajom, ktorí sa ani raz nedostali do svojej typickej spolupráce a ani len do akejkoľvek relevantej príležitosti. Postupné prestriedanie v dohrávajúcom zápase spôsobilo, že na ihrisku vznikalo viac priestoru, no zápas celkovo pôsobil dojmom typického jarného zápasu medzi súpermi zo stredu tabuľky. Spartak zaslúžene a pokojne vyhral rozdielom triedy.
Za zmienku stojí, že v posledných minútach na trávnik vybehol s kapitánskou páskou Marek Ujlaky. História sa vraj často opakuje. Bodaj by.
Z individuálnych výkonov potešili najmä tie z defenzívy. Od Twardzika a Mikoviča sme si už zvykli, že hrajú pre diváka naozaj zábavne, no v sobotu sa k nim po všetkých stránkach pridali Koštrna, Kóša a Takáč. Zvyšok mužstvo odohral viac menej akýsi svoj štandard, z ktorého hladom po futbale vynikol len Ristovski. Spoľahlivému stredu chýbalo niečo navyše pri situáciách, pri ktorých mal ViIn otvorenú obranu a na naše krídla už mám ďaleko vyššie očakávania. Cabral svoju latku dorovnal, no Yusufovi sa to nepodarilo. Príjemným oživením bol po dlhšej dobe Iglesias, ktorý chcel prinášať o hry niečo viac, no ak chce zostať v Trnave, tak to bude musieť minimálne zopakovať aj v ďalších zápasoch.
Hráč zápasu:
Milan Ristovski. Pre niekoho možno prekvapivo, pre mňa absolútne zaslúžene. Mimoriadne dôležitý prínos, množstvo rozvahy pri práci s loptou a rastúca výkonnosť, ktorá časom prinesie aj viac gólov a to v prípade, ak Ristovkiho budeme dostávať do šancí. V zápase so Zlatými Moravcami sa nevyskytol vo veľa príležitostiach a pridal aj pár nesprávnych riešení, no počas 90 minút pôsobil maximálne koncentrovane, pracoval pre spoluhráčov, robil množstvo slepých nábehov, otváral priestory a podpísal sa ako aj pod vlastný gól Moška pri spolupráci s Cabralom a v 90 minúte ukázal potrebnú priamočiarosť pri výmene úloh a vypracoval gól pre Cabrala.